Výrobca pýchy slovenského zbrojného priemyslu, odmínovacieho zariadenia Božena, zažíva krušný rok. V máji sa krupinské strojárne Way rozhodnutím súdu oficiálne dostali do procesu reštrukturalizácie. No noví majitelia, Sitno Holding rodiny Černákovcov, nemôžu napriek tejto ochrane pred veriteľmi zaháľať. Potrebujú vyriešiť dlhy za približne 40 miliónov eur. A ak chcú vo svojej misii uspieť a firmu zachrániť, musia udržať výrobu napriek nepriazni bánk.
Rýchla rota
Spoločnosť Way Industry už vlani, keď ešte o kríze nebolo počuť, nevládala splácať záväzky. Za celý minulý rok vykázala stratu takmer 15 miliónov eur a začiatkom tohto roka bola nad priepasťou. Prestala zamestnancom platiť mzdy a výroba stála. Bezradne v nej postávalo takmer päťsto ľudí. Firemní účtovníci signalizovali predlženie a z neho vyplývajúcu blízku povinnosť pre manažérov dať podnik do konkurzu.
To postavilo do pozoru najväčších veriteľov vrátane finančnej skupiny Slavia Capital. Tá pomáhala prefinancovať výrobu a dostala sa do pozície najväčšieho veriteľa krupinskej zbrojovky. Veľká časť majetku strojární bola založená práve v jej prospech. Rozhodovanie tak bolo v jej rukách a motivácia jasná: skúsiť zachrániť aspoň časť problematickej investície.
Na záchranárskych prácach sa veritelia dohodli so spoločnosťou Sitno Holding, ktorá nadobudla stopercentnú kontrolu nad strojárňami. Tá má so strojárskymi fabrikami tesne pred krachom skúsenosti – zatiaľ všetky problém zvládli. Do portfólia firiem oživovaných niekdajším ministrom hospodárstva Ľudovítom Černákom patrí napríklad kremnická Elka, Stredoslovenské strojárne vo Vyhniach, Vývoj Martin či strojárne v Detve. Nie všetky si Sitno nechalo. Napríklad Kovohuty v Krompachoch a Vagónka v Trebišove, ktoré holding Ľ. Černáka driapal z konkurzov, dostali po resuscitácii nových majiteľov.
Sitnianski manažéri prišli do Krupiny koncom februára a v marci začali pracovať. Odkúpili bankovú pozíciu Slavie vo Way Industry a s ňou postavenie jedného z najväčších veriteľov.
Malá komplikácia
Scenár s presunutím problémovej firmy na niekoho s väčšími skúsenosťami nebol v krupinskom prípade úplne jednoduchý a priamočiary. Celú záchrannú operáciu komplikoval fakt, že Way Industry držala v rukách licencie na výrobu špeciálnej techniky. Hoci odmínovacie zariadenia rozhodne nemožno považovať za zbrane, spoločnosť musí mať previerku od Národného bezpečnostného úradu vrátane vyjadrenia Slovenskej informačnej služby, ako i povolenia na obchodovanie so špeciálnym materiálom od ministerstva hospodárstva. Zbrojárska firma zároveň nesmie byť v konkurze ani reštrukturalizácii. Inak by o licencie prišla a to by bol koniec výroby Boženy.
Prepísanie licencií na inú firmu by bolo zdĺhavé. Kým by sa rozhýbali všetky úrady a inštitúcie, ktoré dohliadajú na predaj vojenského materiálu, odmlku slovenského hráča by na zahraničných trhoch využila konkurencia. Čo by ešte viac znížilo šance veriteľov na vyťaženie aspoň akého-takého uspokojenia.
A tak prišli na rad komplikované operácie. Vznikla akciová spoločnosť Way Krupina, ktorá od Way Industry odkúpila majetok a prevzala všetky dlhy. Celá tiaž výroby a fungovania firmy, ale i všetky zisky ostávajú v novej Way Krupina, ktorá sa dostala do procesu reštrukturalizácie. „Osobne sme sa zišli so všetkými dodávateľmi. Stretli sme sa s pozitívnymi i negatívnymi ohlasmi. Dnes vedia, že ak by sa firma dostala do konkurzu, dodávatelia by z neho nedostali nič a firma by definitívne skončila,“ tvrdí riaditeľ spoločnosti Milan Slašťan a pripomína, že v nefungujúcej firme nebude nič zaujímavé na predaj. Momentálne spoločnosť pod súdnou ochranou nemôže robiť žiadne majetkové transakcie – odpredávať či presúvať majetok –, pri ktorých by jej hrozila strata. Všetky záväzky z výroby, ktoré vznikli od 21. mája, si musí plniť podľa dohôd a v lehote splatnosti.
Podľa reštrukturalizačného správcu Martina Dolníka bolo vytvorenie spoločnosti Way Krupina jedinou možnosťou udržania výroby v krupinských strojárňach a tým aj udržania šance na uspokojenie veriteľov. „Podnik má jedinečný výrobný program. Okrem toho by pádom firmy vznikol ďalší rad nezamestnaných,“ poznamenáva.
Aby sa to darilo, musí Sitno Holding zatiaľ do spoločnosti zháňať peniaze. Way Krupina sa nemôže venovať obchodu, kým nebude ekonomicky stabilná. Firma je stále len na začiatku reštrukturalizácie a ešte čaká na zvolenie rady veriteľov.
„Zatiaľ je úspech, že za všetky mesiace, ktoré sme vo firme, dostali ľudia výplaty. Musíme platiť aj za tovar a energie, ktoré do výroby potrebujeme. Zatiaľ tu akcionár iba vkladá peniaze,“ hovorí M. Slašťan. Na druhej strane, zákazníci si žiadajú aspoň deväťdesiatdňové splatnosti faktúr.
Veritelia
Popri riešení dennej prevádzky zostáva stále bremeno z minulosti. Do polovice júla si mohli veritelia prihlasovať pohľadávky. Reštrukturalizačnému správcovi ich zatiaľ prišlo vyše päťsto. Má mesiac na to, aby ich preskúmal. Popri tom si overuje aj objednávkovú knihu firmy, aby zistil, či má vôbec na to, aby sa vedela v reštrukturalizácii uživiť.
Nádej je. Sitno Holdingu sa podarilo skonsolidovať kľúčových veriteľov a tak je pravdepodobné, že získajú povolenie na pokračovanie ozdravovania podniku. Na jeseň by sa veritelia mali dozvedieť, ako vyzerá konkrétny reštrukturalizačný plán, koľko zo svojich pohľadávok a v akom čase budú mať šancu uvidieť. Pred novým šéfstvom firmy stojí komplikovaná – viac psychologická ako manažérska – úloha: presviedčať tradičných dodávateľov, ktorí majú v Krupine zamrznuté milióny eur, aby materiál a komponenty dodávali ďalej. Hoci momentálne majú v rámci reštrukturalizácie istotu, že to, čo dodajú, dostanú aj zaplatené, M. Slašťan podotýka, že Way platí za väčšinu vstupov vopred a v hotovosti.
„Keď sme prišli do fabriky, museli sme rýchlo konať,“ hovorí riaditeľ. Ľudia dva mesiace nemali prácu, firma už za nich neplatila sociálne a zdravotné poistenie. Ľudia nemali žiadny prehľad, čo sa v podniku v skutočnosti deje a v akom je stave. Zo 496 zamestnancov už pri príchode Sitna bola približne stovka vo výpovednej lehote. V súčasnosti je v skupine Way približne dvestopäťdesiat zamestnancov. „Pod toto číslo nebudeme môcť ísť, ak chceme udržať výrobu podniku na plánovaných objemoch. Je nám jasné, že musíme byť s informáciami transparentní k zamestnancom aj veriteľom,“ vysvetľuje.
Neprestávať
Výrobu podniku tvoria predovšetkým cepové odmínovače. V tom je Way Industry stále na svetovej špičke. Lenže konkurencia začína Boženám čoraz viac dýchať na krk. Do odmínovacieho biznisu sa začínajú intenzívnejšie tlačiť Nemci a Chorváti. „Polročný výpadok výroby by bola strata na trhu. Trvalo by päť, možno desať rokov, kým by sme sa dokázali na stratené pozície vrátiť,“ hovorí M. Slašťan.
Biznis v odmínovaní vyzerá vo svete zaujímavo, no je komplikovaný. Väčšinou sa realizuje v ekonomicky problematických krajinách, kde nákupy týchto zariadení nepokladajú za hlavnú prioritu. Nákupy tak často financujú napríklad agentúry OSN alebo iné, vyspelejšie štáty. „Budeme radi, keď sa nám tento roku podarí predať šestnásť kusov,“ analyzuje situáciu šéf krupinského podniku. Obchod by sa mal dokončiť na jeseň, no už v súčasnosti musia mať nachystaný a zaplatený materiál na ich výrobu.
Way má ambíciu napriek komplikovanej situácii svoje miesto na trhu posilňovať. Stále si drží asi tridsiatku vlastných ľudí na technickom úseku, ktorí sa starajú o vývoj produktov. V zásuvkách majú projekt na nový, vo svete momentálne žiadanejší frézový odmínovač. No treba financie na jeho dotiahnutie a najmä na testy. Aby bol vo svete akceptovaný, musí absolvovať náročné skúšky vo Švédsku. Na tie treba niekoľko desiatok tisíc eur. Lenže na to peniaze zatiaľ nie sú.
„Musíme hľadať nové trhy na odmínovanie. Kým sa dostaneme k reálnemu obchodu, treba na to dva, tri roky obchodníckej práce. A tie stoja veľké peniaze,“ hovorí riaditeľ. No priestor na biznis je. V súčasnosti je vo svete obchodne podchytených len asi tridsať percent zamínovaného územia, na ktorom sa plánuje vyčistenie.
Druhá noha
Samotné odmínovanie ako vratký a drahý biznis by strojárne neudržalo. Way Krupina sa bude musieť viac spoliehať na ďalší kľúčový produkt, tentoraz civilný: šmykom riadené čelné nakladače Locust. Lenže na tomto trhu je veľmi ostrá súťaž. Bijú sa tu známe firmy ako Bobcat, Caterpillar, New Holland, ale aj množstvo menších spoločností. „Je to väčšia konkurencia, ale isto väčší trh ako pri odmínovačoch. Odmínovacie zariadenie si nekúpi žiadny živnostník. Do firmy sme vošli aj preto, že podľa nás má zaujímavo nadstavené portfólio výrobkov a kvalitných ľudí,“ vysvetľuje riaditeľ.
Hlavný odberateľ týchto strojov – stavebníctvo – však nie je momentálne v kondícii na takéto nákupy. A zahraničná konkurencia má dnes plné sklady podobných strojov a dokáže nachystať aj zaujímavé platobné podmienky či dokonca stlačiť ceny.
A práve znižovanie cien je problém, ktorému musia v Krupine čeliť. „Ak sa pozrieme na čínsku konkurenciu, za koľko predáva stroje v Rusku, ich konečná cena je nižšia ako len naše náklady na materiál,“ hovorí M. Slašťan. Na odberateľov tak musia zapôsobiť dlhšou životnosťou a nižšou poruchovosťou strojov z Krupiny. A dúfať, že pochopia, že sa to musí odzrkadliť v cene, i keď práve na tú sú zákazníci mimoriadne citliví. Way Krupina by tohto roku chcela predať dvestovku nakladačov. Najmä na tradičné trhy doma, v Česku, Maďarsku a rusky hovoriacich krajinách.
