V slovenskom biznise s kameňom možno za veľkého hráča označovať už firmu, ktorá má viac ako tri kameňolomy.
Popri množstve malých spoločností, čo z jedného malého kameňolomu zásobujú miestny trh, prišli na Slovensko veľkí zahraniční hráči, ktorí si cielene vybudovali širšiu sieť. Rakúsky Alas ťaží kameň pre svojich zákazníkov – stavebné firmy.
Francúzska Eurovia a nemecký Strabag sú stavebnými firmami, kameňolomy sú pre ne strategickým zdrojom surovín. Ich expanzia na Slovensku bola krátka a rýchla. Lomy, čo boli na predaj a obsahovali kvalitný kameň podľa ich predstáv, už kúpili.
Od Rakúšanov k Rakúšanom
Ťažba kameňa je často spojená s ťažbou štrkov. Jednou z najväčších nástupníckych organizácií po štátnom podniku Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky boli rovnako štátne Štrkopiesky Bratislava. V roku 1994 ich kúpila rakúska spoločnosť Maculan Holding.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 61096>Z kameňolomov sa bohatne pomaly
Išlo o silnú stavebnú firmu, ktorá získala aj niekoľko štrkovní vo východnej časti Nemecka, lebo rátala s veľkým rozmachom stavebnej činnosti po zjednotení tejto krajiny. No nebol taký, ako predpokladali pri svojich investíciách, takže Rakúšania sa dostali do problémov.

Bratislavskú dcéru predali inej rakúskej spoločnosti Asamer Hufnagl, ktorá vystupuje aj pod menom Alas International. Tá ju vlastní dodnes ako Alas Slovakia.
Asamer je stredoeurópskym hráčom, ktorý sa zaoberá ťažbou a spracovaním stavebných materiálov. Okrem Slovenska a Rakúska aj v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a štátoch bývalej Juhoslávie. Na rozdiel od predchádzajúceho majiteľa chce svoju prítomnosť na Slovensku posilňovať.
Firma tu kúpila ďalšie dobývacie priestory a rozšírila pôsobnosť na celé západné a časť stredného Slovenska. Alas Slovakia má päť kameňolomov a rovnaký počet štrkovní. Aj objem predaného kameniva a štrkov je zhruba rovnaký. Obe komodity dokopy sa na jeho celkových vyše osemstomiliónových tržbách podieľajú osemdesiatimi percentami.
Z Bratislavy po Prievidzu
Sieť kameňolomov je efektívna vtedy, ak sú blízko seba a dajú sa tak logisticky prepojiť. Preto Alas najprv expandoval blízko Bratislavy, v západoslovenských okresoch Trnava, Levice, Galanta. Jeho najsevernejší kameňolom pri Prievidzi mu umožňuje zásobovať stavebné firmy po Žilinu.
Tá je – vzhľadom na rastúci stavebný ruch v tejto oblasti súvisiaci s výstavbou diaľnice a automobilky Kia – pre odber kameňa strategicky dôležitá. Ďalej na sever už Alas veľkú šancu na rozširovanie nemá.
Zaujímavá príležitosť sa objavila, keď predávala svoje lomy akciová spoločnosť Stredoslovenské kameňolomy Žilina. Tie však kúpili prostredníctvom svojich dcér predovšetkým nemecký Strabag a francúzska Eurovia.
Stredoslovenské kameňolomy pôvodne sprivatizovali domáci podnikatelia, ktorí ich nedokázali efektívne využiť. Ešte začiatkom roka 2004 spoločnosť zamestnávala vyše dvesto pracovníkov, do konca roka ich počet – po dvoch vlnách prepúšťania – znížila na desatinu.
Firma postupne predala všetky svoje kameňolomy, dnes sa prostredníctvom svojej dcéry, spoločnosti s ručením obmedzeným Stredoslovenské kameňolomy, zaoberá už len predajom techniky na ťažbu kameňa.
Asi polovica z prepustených prešla do Eurovie, ktorá kúpila najväčšiu časť Stredoslovenských kameňolomov. „Veľké európske stavebné firmy dokázali ponúknuť viac,“ konštatuje obchodný riaditeľ Alasu Slovakia Július Morvai. „Radi by sme kúpili zaujímavý kameňolom na strednom Slovensku, ale momentálne žiadne vhodné na predaj nie sú.“
Keďže západ Slovenska je bohatý skôr na štrky a kvalitný kameň možno nájsť predovšetkým v strede a na východe, Alas – dobre uchytený na západnom Slovensku – svoju sieť kameňolomov už ťažko posilní.
Od východu do stredu
Po druhej svetovej vojne vznikali podniky cestných stavieb na východnom, strednom i západnom Slovensku. Ich úlohou bola pôvodne obnova vojnou zničených ciest a mostov. Aby túto úlohu lepšie plnili, mali k dispozícii aj vlastné dobývacie priestory na kameň.
Ten je pri stavbe ciest základným materiálom. A tak ľudia, ktorí pracovali v tejto brandži, mali skúsenosti aj s ťažbou kameňa.
V roku 2000 kúpila Cestné stavby Košice francúzska spoločnosť Eurovia, ktorá má stovky dcér po celom svete a špecializuje sa na stavbu ciest. A dokopy má asi dvesto kameňolomov. Svoju novú slovenskú dcéru Francúzi prekrstili na Eurovia – Cesty.
Eurovia – Cesty pred dvoma rokmi kúpila od Stredoslovenských kameňolomov šesť kameňolomov. Pripojila ich k tým, čo predtým získala na východe s Cestnými stavbami, a vytvorila dcérsku spoločnosť Eurovia – Kameňolomy, ktorá sa zaoberá len ťažbou kameňa. Túto surovinovú základňu využívajú tri cestárske závody Eurovie – v Žiline, vo Zvolene a v Bratislave.
Francúzi prísne odčleňujú stavanie ciest a ťažbu kameňa. Kameňolomy v rámci Cestných stavieb zásobovali len vlastný podnik. V Eurovii – ako samostatné spoločnosti – dodávajú svojim matkám, ale aj tretím stranám.
Na Slovensku sa to takto zmenilo najmä po rozšírení východoslovenskej siete kameňolomov na stredné Slovensko. Stredoslovenské kameňolomy totiž boli typický obchodník, ktorý už mal vybudované svoje obchodné vzťahy. Na východe pôsobili tiež Východoslovenské kameňolomy, tie však padli do likvidácie.
Počet nie je rozhodujúci
„Vyberali sme si. Od Stredoslovenských kameňolomov sme kúpili len lomy s tým najkvalitnejším kameňom. Začínali sme kupovať skoro, keď záujem o kameňolomy nebol na Slovensku až taký ako dnes,“ spomína generálny riaditeľ spoločnosti Eurovia – Cesty Juraj Dančišin. „Už vtedy sme vedeli, akou veľkou výhodou je mať vlastný zdroj kameňa.“
Jeho firma na východnom a ani na strednom Slovensku už nové kameňolomy nepotrebuje. Má sieť, ktorá stačí jej potrebám. „Na dosiahnutie istej efektivity treba mať istý počet kameňolomov, no nepotrebujeme mať jeden v každej dedine,“ dodáva.
„Možno by sme privítali nejaký na západnom Slovensku. No tam je už z geologického hľadiska menší výber. Ťažko by sme dostali kúpiť nejaký podľa našich predstáv. Takže do bratislavského závodu musíme voziť kameň z väčšej diaľky.“
Podľa J. Dančišina nie je základom úspechu počet kameňolomov, ale ich rozmiestnenie. Eurovia mala na východe Slovenska jedenásť dobývacích priestorov. Dnes ukončila činnosť vo väčšine z nich a zostalo jej niekoľko nosných.
„Darmo máme vybudované za niekoľko miliónov ložisko pri Trebišove, keď tam nie je odbyt. Takéto ložiská sú pripravené a v ich ťažbe sa bude pokračovať, keď to niekedy bude ekonomicky zaujímavé,“ vysvetľuje J. Dančišin.
Pomer, koľko kameňa ťaží pre seba a koľko predáva tretím stranám, závisí od lokality a momentálnej situácie. Na východnom Slovensku využíva možno osemdesiat až deväťdesiat percent pre vlastnú potrebu. V okolí Žiliny je veľmi silná výstavba a Eurovia tam má málo stavebných kapacít, takže tam je ten pomer obrátený.
Slovensko-poľská sieť
Medzi relatívne veľkých hráčov patria aj Východoslovenské kameňolomy Spišská Nová Ves. Vlastnia deväť kameňolomov a dosahujú ročné tržby okolo stosedemdesiat miliónov korún. Firma má s pôvodným skrachovaným štátnym podnikom spoločný len názov. Zakladal ju slovenský podnikateľ Stanislav Rákoš tak, že skúpil niekoľko dobývacích priestorov.
Buď priamo od starých Východoslovenských kameňolomov, alebo od privatizérov, ktorí ich už od štátneho podniku kúpili a zistili, že biznis s kameňom nie je taký lukratívny, ako si predstavovali. Nebol najmä preto, že nemali jasnú stratégiu.
S. Rákoš ju mal. Vybudovať širšiu sieť, ktorá by presiahla rámec východného Slovenska. Podnik, v ktorom ostal riaditeľom a predsedom predstavenstva, predal rakúskemu podnikateľovi poľského pôvodu Jacekovi Engelovi. Takže firma je dnes súčasťou Engelovej skupiny VSK Mining Group, ktorá vlastní kameňolomy aj v južnom Poľsku a smeruje aj na Ukrajinu.
„Na stredné a západné Slovensko sa nechystáme. Tam už silní hráči sú, my by sme radi zostali verní nášmu názvu,“ dodáva S. Rákoš. „Stačí nám byť silným na východe.“
Menší medzi veľkými
Kým Eurovia či Alas sa snažili dostať čo najbližšie k lukratívnej Žiline, Východoslovenské kameňolomy posilňovali svoje pozície na východnom Slovensku. „Stavebný boom pri Žiline je záležitosť súčasnosti. Nebude trvať večne,“ upozorňuje S. Rákoš. „Už teraz badať isté oživenie stavebníctva aj na východnom Slovensku.“
Týka sa to najmä rekonštrukcie a výstavby niekoľkých cestných úsekov. Keď sa dobuduje diaľnica po Žilinu, bude sa pokračovať smerom na východ. Potom sa týmto smerom zrejme začne presúvať záujem veľkých hráčov. Najlepšie z nich na tom bude zrejme Eurovia, ktorá tu má už dnes kameňolomy. Bude stačiť, keď obnoví činnosť tých, ktoré dočasne uzavrela.
Východoslovenské kameňolomy sa tiež snažia na túto dobu pripraviť. Aj skupovaním ďalších kameňolomov. „Keď veľkí tvrdia, že už na Slovensku nemajú čo kúpiť, majú pravdu,“ tvrdí tento podnikateľ. „Lebo im ide len o veľké kameňolomy s tým najtvrdším kameňom. My však máme záujem aj o menšie dobývacie priestory.“
Na druhej strane, záujem o kúpu spišskonovovesskej spoločnosti už prejavili niektoré veľké firmy, ktoré na Slovensku dosiaľ nepôsobia a tiež ich brzdí nedostatok vhodných kameňolomov na predaj. Zatiaľ ani jedna neprišla s ponukou, ktorá by rakúskeho majiteľa presvedčila.