Pre neutíchajúci celosvetový hlad po elektrine bude urán nepochybne zdrojom energie 21. storočia. Podľa Energy Information Administration by spotreba uránu mala stúpať zhruba o tri percentá ročne. Krajiny s najrýchlejším nárastom spotreby (približne 4,7 percenta) budú Čína a India.
Uránové bane v súčasnosti produkujú iba tri pätiny požadovaného množstva. Zvyšok sa dopĺňal zo zásob a z likvidácie ruských a amerických jadrových hlavíc, ktoré však vydržia len do roku 2014.
Energia v jednej uránovej pelete (veľkej ako článok ľudského prsta) sa rovná 481 kubíkom zemného plynu, 806 kilogramom uhlia a 564 litrom ropy. V súčasnosti sa v 442 atómových elektrárňach (ďalších 28 je vo výstavbe, 38 je schválených a 115 navrhnutých) vyrába zhruba 16 percent elektrickej energie.
Globálny záujem o urán porastie. Do tohto uránového kolotoča pritom má čím prispieť aj Slovensko. Vytušili to najmä zahraničné firmy, ktoré majú kapitál už dnes a nemôžu si dovoliť vyčkávať.
Uránové eldorádo
Prieskumy uránových ložísk v bývalom Československu od roku 1948 zabezpečoval štátny podnik Uránový prieskum pod ruským vedením. Objavil veľa zón uránovej mineralizácie, ktoré však boli značne zanesené pravekými a sopečnými usadeninami.
Postupne sa na Slovensku vytvorili tri uránové polia, jedno pri Trenčíne, druhé južne od Popradu pri Vikartovciach a ďalšie južne od Spišskej Novej Vsi. Zahraničné firmy prichádzajú takmer naisto. V ich prípade nemožno hovoriť o vyhľadávaní, skôr o potvrdení starších údajov.
Urán sa na Slovensku ťažil na troch miestach – v pohorí Považský Inovec, v oblasti Kozie Chrbty a južne od Spišskej Novej Vsi. Ťažba uránu bola v deväťdesiatych rokoch zastavená pre jeho nízku cenu na svetových trhoch, ale tiež z politických dôvodov.
Vierohodné údaje z minulej ťažby v týchto baniach sú však nedostupné. Vyťažená ruda bola totiž často priamo vyvážaná do bývalého Sovietskeho zväzu.
V súčasnosti výskum uránových ložísk na Slovensku horúčkovito napreduje. Kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation kontroluje prieskumné územia na Jahodnej pri Košiciach (kóta Kurišková), v Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi, v oblasti Spišský Štvrtok, Spišský Štiavnik a Švábovce pri Poprade, ako aj lokalitu Kluknava-sever pri Krompachoch.
Tournigan ukončila letecký magnetický a rádiometrický prieskum oblastí. Ako povedal generálny riaditeľ spoločnosti James Walchuck, prieskum potvrdil významný potenciál uránovej mineralizácie v rámci licencií na Slovensku. Potvrdil, že spoločnosť pokrýva najdôležitejšie časti karpatského uránového pásu.
Štyri prieskumné územia kontroluje aj austrálska spoločnosť GBE Exploration Pty Ltd. Jej slovenská pobočka Crown Energy, s.r.o., získala licenciu na geologický prieskum uránových ložísk pri obci Vikartovce v okrese Poprad, v oblasti Kluknava-juh pri Krompachoch, pri obci Selce v tesnej blízkosti Banskej Bystrice a v Zemplíne južne od Trebišova.
Licencia na prieskum v oblasti Selce zahŕňa 14,5 km2 územia v Starohorských vrchoch na strednom Slovensku. V oblasti v minulosti ťažili najmä meď, striebro a zlato, avšak podľa viacerých výskumov je veľmi pravdepodobný aj výskyt uránu.
Ďalšie firmy plánujú začať – alebo už začali – s prieskumom v lokalitách Chrasť nad Hornádom pri Gelnici, v priestore Spišské Vlachy medzi Spišskou Novou Vsou a Krompachmi, prípadne v blízkosti Dobšinej. Známe sú aj aktivity kanadskej firmy Ultra Uranium, ktorá má pridelené dve prieskumné územia na západnom Slovensku – medzi obcami Kálnica a Selec pri Novom Meste nad Váhom.
Odpor ochranárov
Snahy o ťažbu uránu výrazne tlmia protesty environmentálnych organizácií, ako aj miestnych obyvateľov, ktorí sú presvedčení, že kde sa ťaží urán, tam sa prestáva dariť cestovnému ruchu. Proti zámeru ťažby uránu v Jahodnej je nielen mesto Košice, ale aj Košický samosprávny kraj, ktoré takéto banské dielo nemajú zahrnuté v územných plánoch. Ide totiž o prímestskú rekreačnú zónu a chránené vtáčie územie.
Obavy nie sú neopodstatnené. Podľa doteraz vykonaných prieskumných vrtov v Jahodnej odhadli, že v ložisku by sa mohlo nachádzať 3,6 milióna ton uránovo-molybdénovej rudy s koncentráciou 0,42 percenta uránu. Z uvedeného množstva lúhovaním možno vyťažiť zhruba 14 500 ton koncentrátu uránu – takzvaného žltého koláča. Zvyšok by bola hlušina. Ako by naložili s týmto odpadom, nie je zatiaľ jasné.
Nech sú protesty verejnosti akokoľvek silné, v budúcnosti bude ťažké uránové ložiská nevyužívať. No vyvážať surovinu na ďalšie obohacovanie do zahraničia by bolo mrhaním potenciálu, ktorý Slovensko má.
Pri nedávnej návšteve ruskej delegácie v SR bola okrem širokorozchodnej železničnej trate zmienka aj o vybudovaní závodu na obohacovanie uránu. Ide pritom o projekt veľmi náročný na financie aj energiu, ktorý doteraz úspešne zvládlo len niekoľko krajín.
Medzi inými aj Irán so svojím sporným jadrovým programom. Zatiaľ je okolo takéhoto projektu hrobové ticho, no v prípade jeho úspešnej realizácie by šlo o významnú investíciu, ktorá by slovenský priemysel obohatila o nemalú pridanú hodnotu a krajinu posunula na významné miesto na svetovej energetickej mape.
