Hoci Považská cementáreň (PCLA), a.s., Ladce dosiahla vlani rekordné výsledky v objeme výroby i predaja, dvaja zahraniční akcionári hodnotia výsledky diametrálne odlišne. Majoritný Berger Holding GmbH Passau (73 %) ústami manažmentu PCLA vyjadruje spokojnosť, minoritný Lafarge Beton, s.r.o., Bratislava (27 %) tvrdí, že cementáreň nevyužíva svoje možnosti.
Ako pripomína konateľ spoločnosti Lafarge Beton Marián Kolník, hoci stúpa objem výroby i ceny cementu, zisky sú malé. Na základe analýzy ostatných fabrík v odvetví si myslí, že pri výrobe 500- až 700-tis. ton by mal zodpovedajúci zisk pred zdanením dosiahnuť 200 mil. - 300 mil. Sk, PCLA ich však deklaruje rádovo nižšie.
„V období, keď výrobu cementu ukončili dve cementárne a tretia končí v tomto roku, Ladce rastú vďaka vhodnej voľbe strategického partnera,“ tvrdí generálny riaditeľ PCLA Anton Barcík. Za výhodu považuje, že Berger nepatrí medzi cementárenské koncerny, ale betonárske. Preto PCLA nekonkurujú svojou produkciou koncernovému cementu a majú v umiestňovaní výroby na zahraničných trhoch „voľné ruky“.
Nepopiera, že Berger je najväčším odberateľom produkcie, ale zároveň sa firma snaží cement umiestňovať na čo najvýhodnejšie odbytištia. Prekážkou nemajú byť ani dopravné náklady. PCLA totiž na export využíva lacnú lodnú dopravu po Dunaji, preto by uvítala aj dobudovanie vážskej cesty, ktorá by ju posunula bližšie k fabrike.
PCLA vlani vykázali tržby 1,4 mld. Sk, ktoré vygenerovali 30 mil. Sk zisku po zdanení. Cementáreň sa tak vracia v ziskovosti na úroveň roku 1995, v ktorom prebehla privatizácia. Lepšie sa odvtedy viedlo privatizérovi, manažérsko-zamestnaneckej firme Portlandecemnt, a.s., Ladce, v súčasnosti už Berger Slovakia (BS), a.s., Ladce, ktorá v tomto období rátala zisky v desiatkach miliónov korún ročne.
Zamestnanecká privatizácia
V roku 1995, keď vznikol Portlandcement, tvorila jej majetok investícia do akcií PCLA v hodnote 226 mil. Sk. Tá bola krytá z cudzích zdrojov, z ktorých krátkodobé bankové úvery a výpomoci pokryli 48 mil. Sk, zvyšok boli dlhodobé záväzky voči Fondu národného majetku SR (FNM). V uvedenom roku spoločnosť nedosiahla ani milión korún tržieb.
Situácia sa zmenila v nasledujúcom roku, keď sa Portlandcement začal venovať obchodnej činnosti pre cementáreň. V nasledujúcich štyroch rokoch utŕžila firma spolu 228 mil. Sk. Ako však pripomína M. Kolník, tieto peniaze išli na úkor PCLA. Ku koncu roku 2000 BS evidoval 200 mil. Sk fondov z nerozdeleného zisku, kým cementárni z tohto titulu pribudlo necelých 20 mil. Sk vlastného kapitálu.
Z tržieb postupne Portlandcement dokúpil podiely v PCLA od FNM (10 %) a obce Ladce (5 %) a splácal privatizačné záväzky. Tie dosahovali 129 mil. Sk, ďalších 112 mil. Sk fond nadobúdateľovi uložil investovať. V roku 1999 Portlandcement splnil všetky záväzky.
Spochybnený predaj
Nasledoval prevod akcií PCLA na Berger Holding. O podiel v držbe zamestnaneckej spoločnosti Portlandcementu mal pritom záujem aj Lafarge. Neuspel, manažment zamestnancom nedal na výber a rozhodol sa aj za nich pre Berger.
Ten však získal priamo iba 29 percent akcií PCLA, rovnaký podiel prešiel cez zamestnanca audítora spoločnosti Berger Holding poradenskej firmy Rödl&Partner Andrého Scholza, 15 percent na krátky čas získal právny zástupca Portlandcementu Jurisinvest, v.o.s., Bratislava. Práve takýto nepriamy prevod bol dôvodom žaloby, ktorú Krajský súd v Bratislave uznal a rozhodol o neplatnosti prevodu akcií PCLA na Berger. Zvrat v transakcii však zatiaľ nie je definitívny. Kauza pôjde pravdepodobne na Najvyšší súd SR.
Akcie sa vtedy zobchodovali po 1 150 Sk za kus, takže celá transakcia mala hodnotu 274 mil. Sk. Odvtedy však Portlandcement (v súčasnosti Berger Slovakia) vykazuje voči Bergeru pohľadávku 203 mil. Sk. Lafarge sa podľa M. Kolníka na viacerých valných zhromaždeniach usiloval dopátrať podrobností o tejto pohľadávke, vždy však narazil na neúplné informácie. Nie je jasná ani forma pohľadávky, ani ručenie za jej plnenie. Predstavenstvo BS i PCLA argumentuje obchodným tajomstvom.
Návratnosť investícií
M. Kolník súhlasí s argumentmi A. Barcíka, že zisk nie je prvoradý, ale pýta sa, ako je zabezpečená návratnosť investícií, keď na Slovensku vykazuje PCLA najnižší výkon na zamestnanca. Fabrika zamestnáva 414 ľudí, podľa M. Kolníka je optimálny počet 250 zamestnancov.
PCLA plánuje v najbližších piatich rokoch preinvestovať 1,5 mld. Sk. Podľa A. Barcíka nemecký akcionár poskytne záruky za úvery. Investícia sa podľa neho mala vrátiť do piatich rokov zefektívnením výroby a súvisiacim znížením nákladov.
Uhoľné hospodárstvo bude stáť okolo 400 mil. Sk. Cieľom je diverzifikácia palivovej základne. Pred niekoľkými rokmi prešla spoločnosť z vykurovania mazutom na zemný plyn, jeho ceny však majú stúpajúci trend a na rozdiel od uhlia nedosahujú úroveň svetových cien. Medzitým však klesli ceny mazutu. Preto chce byť cementáreň pripravená na alternatívy vo využívaní paliva.
Vykurovanie uhlím používa aj cementáreň Cemmac, a.s., Horné Srnie, kde v porovnaní s kúrením plynom dosiahne denne úsporu 300-tis. Sk. Investičné akcie považuje za reálne aj M. Kolník.
Rozvoj cementárne podľa A. Barcíka nemôžu zastaviť ani viaceré akcionárske spory, o ktorých už niekoľko rokov rozhodujú súdy. Zatiaľ posledným rozsudkom je práve rozhodnutie o neplatnosti prevodu akcií PCLA na Berger.
