Prvý významný presun výroby zahraničného investora má Slovenskou za sebou. Koncom minulého roka nemecký výrobca zemiakových lupienkov a slaných pochutín Intersnack premiestnil svoju produkciu do Rumunska. Do Trenčína prišiel v minulosti z Maďarska – staršie zariadenia sa zrepasovali a niekoľko rokov tu pobudli.
Malý trh
„Veľkosť trhu pre zemiakové lupienky na Slovensku z dlhodobého hľadiska nerobí vlastnú výrobu v krajine pre Intersnack zaujímavou,“ povedal TRENDU viceprezident pre medzinárodné značky Bernd ter Glane. Veľkosť rumunského trhu naopak vlastné výrobné kapacity odôvodňuje. „Rumunsko vyrába výlučne pre svoj trh,“ vysvetľuje a dodáva, ako expanduje.
Intersnack zamestnáva v celej Európe približne 3 700 pracovníkov. Pri presune výroby zo Slovenska do Rumunska bola hlavným rozhodovacím kritériom práve veľkosť trhu. Spotreba smažených zemiakov bola na Slovensku podstatne nižšia, ako Nemci očakávali, a ďalej klesá.
Zároveň zdôraznil, že Intersnack ako firma Slovensko neopúšťa. „Naše značky ako napríklad Slovakia, Chio či Wolf, ktoré sa ďalej úspešne distribuujú na Slovensku, budú existovať aj v budúcnosti,“ dodáva.
S výrobou sa ruší tretina pracovných miest. „Čipsy“ pod značkami Chio a Slovakia sa budú vyrábať ďalej v závodoch v Poľsku a Česku. Časť zamestnancov slovenskej pobočky dostala ponuky práve na české pozície.
Nevieme pestovať
Malý trh nie je jediný dôvod problém odchodu investora. Hoci Slováci dlho žili v názore, že krajina je vhodná na pestovanie zemiakov, otvorenie trhu ukázalo, že to bol omyl.
Na Slovensku sa iba ťažko dopestujú zemiaky na priemyselné spracovanie za ceny, ktoré by vedeli konkurovať západoeurópskym pestovateľom alebo napríklad Poliakom. Nedá sa preto očakávať, že by tu niekto ešte raz postavil firmu na lupienky, ale ani napríklad výrobu predsmažených zemiakových hranolčekov.
Ročne sa pritom do krajiny dovezie približne 15-tisíc ton zemiakových hranolčekov. Znamená to tichý dovoz značného množstva zemiakov. Na kilo kvalitných hranolčekov treba vo výrobe až päť kíl zemiakov. O to menej predajú na trhu domáci farmári. No nedokážu pestovať za takých podmienok, ako výrobcovia hranolčekov požadujú.
Problém je najmä v cene. Výrobcovia hranolčekov nakupujú zemiaky za približne 1,50 koruny za kilogram. Zemiaky musia byť zdravé a dostatočne veľké. Pestovatelia, ktorí sa chcú presadiť ako dodávatelia, musia mať výnosy približne 60 ton na hektár.
Na Slovensko bol zámer postaviť väčšiu hranolčekáreň v Plaveckom Podhradí. Investície by si vyžiadali približne 70 mil. Sk. No ekonomika nevyvychádzala. Cena za kilo hranolčekov by vyskočila na 18 až 19 korún. Za toľko dokážu obchodníci hranolčeky aj dovážať. Veľkokapacitnú hranolčekáreň už zavreli aj v maďarskom Váci a firmu presťahovali do poľského Gdanska.
Slovenskí zemiakari už potichu pripúšťajú, že pestovanie komodity zničili ochranárske opatrenia z obdobia, keď rezort pôdohospodárstva viedol Pavol Koncoš. Ročne sa vtedy na dotácie pre zemiakarov vyplácalo približne 150 mil. Sk.
„Dotácie a trhový poriadok, kto koľko a na akých výmerách bude zemiaky pestovať, bol v rozpore s tým, ako sa táto komodita vnímala v únii. Domáci trh chránila okrem toho aj prísna hraničná kontrola,“ spomína Viliam Bezák, spolumajiteľ zamiakarskej firmy Triana, s.r.o., Bratislava a zástupca Slovenska v Asociácii európskych pestovateľov zemiakov. „Dovážať sa nesmelo nič a keď, tak len na výnimku ministerstva pôdohospodárstva. A tá sa dávala len na zemiakové sadivo,“ dodáva.
Ak v tom období chýbali zemiaky na trhu, mohli sa doviezť, ale s 50-percentným clom. Po prekročení dovozu 13 500 ton sa clo vyšplhalo až na sto percent. Zemiaky zo západného trhu vyšli dovozcu aj s clom a dopravou na osem korún za kilo. „Pestovatelia boli krytí takýmto dáždnikom. Mohli pestovať za šesť až osem korún, pričom holandský farmár dostával najviac štyri,“ vysvetľuje V. Bezák.
Ochranársky štvorročný dáždnik však nevyužili a mnohí technologicky zaspali. Pestovatelia vstupom Slovenska do EÚ stratili dotácie, ochranu trhu a prišli zemiaky za štandardné európske ceny.
Nepripravenosť výrobcov
Sever Slovenska sa pre pestovanie konzumných zemiakov stal nezaujímavým. Úrody 10 až 20 ton z hektára nie sú konkurencieschopné. Zemiaky sa sťahujú na juh krajiny, kde poľnohospodári využívajú vybudovanú závlahovú sieť. Dosahujú úrodu 35 až 55 ton na hektár. Tu však poľnohospodári bojujú s iným problémom – chýbajú kvalitné sklady, ktoré sa budovali na severe Slovenska. Časť produkcie tak do jari pohnije.
„Zemiaky sa dajú pestovať od Senca po Veľký Krtíš. Pri úrode 40 ton na hektár dosahuje cena za kilo približne 2,20 Sk a dokáže konkurovať dovozom. Lebo aj farmári z Holandska a Belgicka chcú aspoň 2,50 Sk za kilo a k tomu treba prirátať dopravu – približne 1,80 Sk na kilogram,“ ráta V. Bezák.
No pripomína, že momentálne vládne medzi pestovateľmi zemiakov ťažká skepsa. „Tú vyvolali cenové súboje obchodných reťazcov,“ dodáva. Obchodné reťazce totiž zemiaky predávali spotrebiteľom lacnejšie, ako ich nakúpili. A cez reťazce sa v súčasnosti predáva viac ako polovica produkcie zemiakov.
Trh zamiešal karty
Otvorenie európskeho trhu navyše odhalilo pretlak produkcie zemiakov. Silná minuloročná nadvýroba predstavovala 10 miliónov ton. Uzavretie hraníc Ruska pre dovoz zemiakov spôsobilo, že väčšina produkcie ostala v strednej a západnej Európe. Rozšírenie únie tiež zvýšilo plochu pôdy, na ktorej sa pestujú zemiaky, o milión hektárov na takmer dva a pol milióna hektárov. Tri štvrtiny zvýšenia ide na vrub Poľska, desatina pribudla v Litve. Slovensko a Maďarsko pridali po 20-tisíc hektárov.
Minuloročná zemiakarská sezóna však priniesla pestovateľom aj dobré správy. Pri nízkych cenách rastie spotreba. V sezóne 2003/2004 bola nízka, ceny v obchode vyšli na zhruba 20 Sk za kilogram. Toho roku stoja zemiaky dve až osem korún. „Ľudia či školské jedálne sa vrátil k zemiakom. Spotreba ide hore. Podobne ako v západnej Európe až na úroveň 75 až 80 kilogramov na osobu,“ hovorí V. Bezák.
Foto – Miro Nôta
