Vrábeľského podnikateľa Rudolfa Hurana elektroakustika na ozvučenie obcí, verejných budov, hudobných kapiel a kultúrnych podujatí roky nielen slušne živí, ale aj baví.
Inak by neprekonal cestu, čo má za sebou. Biznis rozbiehal pred vyše desiatimi rokmi tak, že prvé kancelárske a skladové priestory získal na miestnom ihrisku od futbalistov.
S podmienkou, že cez zápasy im povinne zabezpečí bufet. Rozvážal mikrofóny, zosilňovače, reproduktory i mixážne pulty na staršej škodovke a po víkendoch občerstvoval miestnych fanúšikov futbalu.
Podnikanie v predaji elektroakustiky rástlo, vynútená bufetárčina odpadla a musel priberať zamestnancov. K predaju elektroakustiky cudzích značiek pribudla vlastná výroba. Priamo vo Vrábľoch reproboxy.
Oveľa väčšie množstvá výrobkov si R. Huran dáva pod značkou RH Sound produkovať v lacnejšej Číne. V súčasnosti firma s rovnakým názvom RH Sound zamestnáva tridsiatku zamestnancov a obchodné zastúpenia má po celej strednej Európe i v Nemecku.
R. Huran sa dnes považuje za jedného z najvýznamnejších stredoeurópskych podnikateľov s elektroakustikou. Zvažuje, že si sám otvorí výrobnú fabriku so zhruba päťdesiatkou či stovkou pracovníkov v Číne.
Ťažké začiatky
Vrábeľský podnikateľ začal s predajom elektroakustiky v roku 1994. Usúdil, že jeho zamestnávateľ - výrobca elektroakustiky Teson Vráble mu nemôže napĺňať pracovné ciele.
Ako projektant a neskôr obchodník v Tesone nebol spokojný ani s platom, ani s ďalším odborným rastom.
„Tak som sa rozhodol, že začnem s elektroakustikou podnikať sám,“ spomína R. Huran. Skúsenosti z biznisu mal, ale ako úplne neznámy podnikateľ musel štartovať bez úverov z bánk. Počiatočných pár desiatok tisíc korún mal z predaja vlastnej techniky, s ktorou predtým ozvučoval hudobné skupiny na tanečných zábavách.
Aby zo začiatku vôbec finančne zabezpečil rodinu, popri obchodovaní s elektro-akustikou po víkendoch ďalej robil zvukového technika amatérskych hudobných skupín. So zábavami a diskotékami skončil, keď sa podnikanie primerane rozrástlo. S rozširovaním firmy R. Huran zistil, že slovenský trh s elektroakustikou je malý. Ak chcel konkurovať väčším európskym obchodníkom, musel sa zamerať na trhy okolitých krajín.
Aby mal na súboj s väčšími konkurentmi viac potrebných informácií, začal nav-števovať svetové výstavy. „Po jednej berlínskej výstave som sa rozhodol navštíviť Taiwan, lebo som pochopil, že v Ázii môžem elektroakustiku nakúpiť lacnejšie ako doma na Slovensku či v Česku,“ pokračuje R. Huran.
Taiwanci boli ochotní dať na výrobky výhodnejšie ceny iba vtedy, ak bude od nich odoberať väčšie objemy. Práve preto začal zakladať nové firmy v cudzine. V roku 1997 otvoril prvé zastúpenie v Čechách, neskôr nasledovalo spustenie ďalších firiem v Nemecku, Maďarsku i Poľsku.
Na prelome milénia spolupráca s Áziou vyústila do toho, že z R. Hurana nebol iba obchodník s cudzími značkami mikrofónov či zosilňovačov. U čínskych výrobcov si začal objednávať sériovú výrobu produktov pod vlastnou značkou RH Sound.
Urobil to opäť pre výhodnejšie ceny, aby bol pre európskych zákazníkov ešte lacnejší. „Veď v Ázii vyrábajú aj tie najväčšie nadnárodné koncerny. Globalizácia prispela k tomu, že v Európe či v Severnej Amerike sa elektroakustika takmer vôbec nevyrába,“ hovorí R. Huran.
Spolupráca s ázijskými výrobcami je podľa neho jednoduchá a rýchla. „Do Číny pošleme návrhy a objednávky na požadované výrobky a oni nám to pri vopred dohodnutej kvalite vedia bez problémov vyrobiť. Niekedy tam sám cestujem, aby som si prácu preveril priamo na mieste,“ hovorí.
Od zmluvných partnerov z Číny Vrábľan dováža dominantnú časť produktov, ktoré predáva. Predaj cudzích značiek a tuzemská výroba reproboxov v menších dielňach vo Vrábľoch sú iba doplnok.
Dielne už nemá v bývalých priestoroch prenajatých na futbalovom štadióne. Stoja v susedstve jeho vlastnej administratívnej budovy, ktorú kúpil z exekúcií daňového úradu po neúspešných podnikateľoch. Zastaranú budovu zrekonštruoval a časť priestorov prenajal iným podnikateľom.
Slušná kvalita
Časté dohady Európanov o nevyhovujúcej kvalite ázijskej produkcie sú podľa neho mylné.
„Možno nemáme z Číny výrobky s neomylnou spoľahlivosťou ako najrenomovanejšie značky zo západnej Európy či USA, ale aj pri výrobkoch z Ázie je poruchovosť nízka,“ vysvetľuje R. Huran.
Týka sa tak jedného, dvoch percent výrobkov. Rozdiel v cene je podľa neho oveľa významnejší. Svetoznáme značky sú viacnásobne drahšie.
„Ich vyššie ceny nevychádzajú z toho, že by mali byť výrazne kvalitnejší. Platíte im za meno a širokú reklamu, ktorou produkty podporujú,“ hovorí vrábeľský podnikateľ.
Reálna výrobná cena jedného mikrofónu je podľa neho v Ázii zhruba päť až dvadsať dolárov. „Ak mi to tam vyrobia takto lacno a zároveň nedávam žiadne financie na bombastický marketing, môžem byť pre zákazníkov lacnejší,“ pokračuje R. Huran
Značkoví výrobcovia s dlhoročnou tradíciou ako Marshall, PeeWee či JBL síce podľa neho majú svetoznáme meno a ich techniku chce mať za sebou pri koncertoch každá kapela, ale mnohokrát rozhoduje práve kombinácia primeranej kvality za nižšiu cenu.
A dodáva, že u neho nakupujú aj hudobníci zo slovenských skupín, ktoré sa objavujú na popredných priečkach tunajších hitparád. „Samozrejme, v hudobnom biznise sú aj ľudia, ktorí by si nerenomovanú značku už len z presvedčenia nikdy nekúpili,“ dodáva.
Ďalšie zvyšovanie kvality svojich ázijských výrobkov chce aj R. Huran predsa len zabezpečiť tým, že v Číne uvažuje o vlastnej fabrike. „Zatiaľ je to len vízia, ale ak si v Číne kúpim vlastný závod, budem mať ešte viac zabezpečenú kontrolu nad plynulosťou dodávok i kvalitou vyrábaných produktov,“ pokračuje. Uvažuje, že investíciu by mohol urobil tak v horizonte jedného až dvoch rokov.
Okrem vlastnej fabriky je pre neho nová výzva nástup digitalizácie. Tá z ozvučovacej techniky vytláča doterajšie klasické analógové technológie. „V našom biznise nesmieme zaspať. Na svetových výstavách vidím, ako digitalizácia zasahuje do elektroakustiky. Aj preto už teraz ponúkame i niektoré digitálne zosilňovače,“ pokračuje R. Huran.
Ako na to
Súčasné ročné tržby RH Sound jeho majiteľ konkretizovať nechce. Hovorí iba toľko, že rádovo ide o niekoľko desiatok miliónov korún.
Niekomu sa to môže zdať málo, ale biznis s ozvučovacou technikou podľa R. Hurana nie je masový predaj audiotechniky pre domácnosti. „Ja so svojím výkonom patrím naozaj k popredným stredoeurópskym predajcom elektroakustiky,“ odhaduje vlastné sily podnikateľ.
V podnikaní s elektroakustikou vidí pozíciu firmy hlavne vo veľkoobchodnom predaji techniky iným spoločnostiam, ktoré sa potom priamo venujú ozvučovaniu. Do verejných súťaží na ozvučovanie administratívnych budov či veľkých obchodov sa jemu samému veľmi ísť nechce. „Sme zameraní na veľkoobchod. Keby sme išli do tendrov, tak vlastne berieme prácu firmám, ktoré sú našimi zákazníkmi,“ hovorí R. Huran.
Navyše, v tendroch podľa neho vládnu nie vždy priaznivé podmienky pre menšiu firmu. Pri ozvučovaní supermarketov napríklad vyhrávajú často medzinárodné firmy aj napriek tomu, že ponúknu vyššiu cenu.
Úspešní sú vďaka tomu, že obchodníkom cenový rozdiel oproti ponukám lacnejších účastníkov tendra vynahradia dodávkou iných výrobkov, domnieva sa podnikateľ. Ak jeho firma ide do súťaže, tak len do takej, ktorú organizuje verejná správa, nie súkromná firma. „Ozvučenie škôl napríklad robíme. Tam je málo peňazí, a preto im naozaj ide o čo najväčšiu efektivitu a výber najlacnejšieho dodávateľa,“ dodáva R. Huran.
V biznise s elektroakustikou sa dá zarobiť aj na ozvučovaní politických akcií. Ale na takýchto kontraktoch sa podľa neho dlhodobá prosperita postaviť nedá. Aj firma RH Sound síce nejaké objednávky od politických strán získala, ale vždy to boli len doplnky k hlavnému biznisu s bežnými zákazníkmi.
„Nemám v politike žiadnych kamarátov. Ozvučovali sme pre nejaké politické strany autá i autobusy, ale s ponukou kontraktu nás oslovili väčšinou sponzori týchto strán. Pre nás to bola taká menšia vec s nízkym podielom na tržbách,“ uzatvára vrábeľský podnikateľ.
Foto – Vlado Benko
