Slovenskí pivovarníci sa sťažujú na ťažký minulý rok. Tvrdia, že augustové zvýšenie spotrebných daní a pokles kúpyschopnosti spotrebiteľov spôsobili medziročný pokles predaja o takmer štyri percentá. Prebytok kapacít viedol aj k zatvoreniu martinského pivovaru skupiny Heinekenu Slovensko.
Za posledných šesť rokov je to už v poradí piaty pivovar, ktorý odstavil výrobu. Napriek tomu, že sa rozhodujúci aktéri trhu sťažujú na odbytové problémy, vstúpil naň nový hráč.
Koncom minulého roka kúpila trebišovská s.r.o. Zemplínska obchodná, s.r.o., stopercentný podiel v Pivovare Tatran, a.s., Poprad. Firma, ktorá prevzala podnik stojaci na pokraji kolapsu, sa na prelome rokov premenovala na Slovenskú investičnú, s.r.o., Prešov.
Tlak lídrov
Pivovar Tatran patrí spolu so Steigerom, Steinom a Bytčou k štvorici malých slovenských pivovarov. V jeho tradičnom regióne, ktorým je hlavne tatranská oblasť, Liptov, Zamagurie a Spiš, ho z trhu vytláčajú dvaja najväčší slovenskí producenti piva – Heineken a Šariš.
Značky oboch medzičasom dominujú aj v ponuke reštauračných zariadení v oblasti Vysokých Tatier. Tlak konkurencie tak už niekoľko rokov spôsobuje pokles výroby a predaja popradského pivovaru.
V minulom roku sa zastavila na úrovni 113-tisíc hektolitrov piva, čo v porovnaní s rokom 1999 znamená vyše 40-percentný pokles.
„Aj napriek tomu si myslím, že malé pivovary vrátane Tatranu majú šancu na prežitie,“ uvádza dôvod kúpy firmy zmietajúcej sa v ekonomických problémoch jej predseda predstavenstva a jeden z nových spolumajiteľov Ladislav Lazár.
„Na českých a nemeckých spotrebiteľov pripadá omnoho viac malých pivovarov ako na Slovensku. Ich fungovanie je založené hlavne na regionálnom princípe,“ zdôvodňuje svoj argument.
O to isté sa podľa L. Lazára usiluje aj Pivovar Tatran. Preto predaj svojich pív, medzi ktoré patria značky Tatran a Kamzík, sústredí hlavne na reštaurácie a predajne nachádzajúce sa na severovýchode Slovenska a tiež na Liptove.
Podobnú stratégiu návratu na stratené regionálne pozície zvolili aj noví majiteľa bratislavského pivovaru Stein.
A L. Lazár je presvedčený, že popradské pivá budú piť aj zahraniční turisti, pretože tí vyhľadávajú práve regionálne špeciality. Pred niekoľkými rokmi však jeden návštevník spoza hraníc, bývalý český premiér Miloš Zeman, označil popradské pivo za nápoj vhodný na namáčanie zubných protéz.
„Dnes by sme takéto vyhlásenie zobrali ako smeč na marketingový úder. Napríklad: Pivo, vyrábané z čistej tatranskej vody a kvalitného sladu, silné, pre zdravých chlapov...“ usmieva sa L. Lazár.
Dohoda s UniBankou
Tatran varí dobré pivo. Treba však podstatne zlepšiť marketing a modernizovať časť technológií – to sú základné východiská nových majiteľov pivovaru.
L. Lazár si verí, pričom sa spolieha aj na svoje manažérske skúsenosti. TREND informoval o jeho aktivitách v súvislosti s ťažobnou spoločnosťou Siderit, v ktorej zastupoval jej ukrajinského majiteľa.
Pivovar Tatran podľa tvrdenia L. Lazára nemá nič spoločné s aktivitami v Siderite a so spoluprácou s investormi spoza východných hraníc. Zemplínska obchodná (medzičasom Slovenská investičná), o ktorú a delí so svojím kolegom z vysokej školy Norbertom Cehelským, sa doteraz venovala predovšetkým podnikaniu s nehnuteľnosťami a ekonomickej poradenskej činnosti.
L. Lazár sa o popradský pivovar začal zaujímať po tom, čo sa dozvedel, že je na predaj. Jeho najväčší veriteľ UniBanka, a.s., Bratislava zverejnil ponuku na odpredaj pohľadávky alebo hľadal podnikateľov, ktorí by navrhli reštrukturalizáciu zadlženej firmy.
Banka eviduje voči pivovaru pohľadávku po lehote splatnosti, ktorá pochádza ešte z druhej polovice 90. rokov, keď mu požičala peniaze na vybudovanie novej sladovne. Firma ručí za svoj úver hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akcie ani značka popradských pív neboli založené.
Ak by banka len uplatnila svoje záložné právo k majetku, no nenašla prevádzkovateľa pivovaru, požičané peniaze by sa jej v celom rozsahu nevrátili.
Aj preto podľa L. Lazára súhlasila s reštrukturalizačným plánom, ktorý predložila Zemplínska obchodná. Podmienkou však bolo, aby táto firma odkúpila akcie od štyroch vlastníkov Pivovaru Tatran a následne ich založila v prospech UniBanky.
Banka zasa znížila úrokovú sadzbu úveru a predĺžila jeho splatnosť do roku 2010. L. Lazár nechcel uviesť, za koľko Zemplínska obchodná odkúpila akcie pivovaru ani presnú výšku súčasného dlhu voči UniBanke. Ten sa podľa jeho slov pohybuje na úrovni zhruba 100 mil. Sk.
Pomohol slad
Noví vlastníci hneď v pivovare rozbehli upratovanie. Zreálnenie účtovníctva, hlavne obežných aktív, ktoré už niekoľko rokov nemali svoju deklarovanú hodnotu, stlačili minuloročný hospodársky výsledok do červených čísel.
Na strate 35 mil. Sk sa však podieľali aj výsledky odbytu. Bývalé vedenie firmy totiž v snahe uspieť u odberateľov ponúkalo aj 25-percentnú zľavu z cenníkových cien piva. Tatran tak niektoré druhy svojich výrobkov predával aj pod výrobné náklady.
Najväčšie nedostatky popradského pivovaru vidia noví majitelia práve v slabom marketingu a odbyte. Tie podľa L. Lazára spôsobili rozdielne názory bývalých spolumajiteľov Pivovaru.
Potvrdzuje to aj jeden z nich, Pavol Jurčík, ktorý predal svoje akcie, ale v Tatrane ostal ako splnomocnenec pre export a slad.
„V otázkach odbytu sme nevedeli nájsť spoločnú reč. „A niektorí spolumajitelia dosadzovali do manažérskych postov svojich rodinných príslušníkov,“ naznačuje jeden z predchádzajúcich problémov fabriky.
Pivovar prežíval najmä vďaka výrobe a exportu sladu. Dve tretiny tejto komodity vyvážal, a to hlavne do Poľska.
Tatran, tak ako aj ostatné slovenské sladovne, dostával na produkciu exportovaného sladu dotáciu z Ministerstva pôdohospodárstva SR. Tá sa v jeho prípade pohybovala na úrovni 11 percent výrobných nákladov.
Že pivovar nový majiteľ nekúpil kvôli sladovni, vysvetľuje P. Jurčík argumentom, že vstupom do EÚ sa pomoc exportu sladu do členských krajín EÚ zastaví.
Rozšíria ponuku
Pivovar Tatran, ktorý momentálne zamestnáva stovku ľudí, preinvestuje v tomto roku okolo 15 mil. Sk. Väčšina z nich pôjde do technológií.
Popri tom si jeho noví majitelia sľubujú veľa od zjednodušenia organizačnej štruktúry spoločnosti a zefektívnenia jej vnútornej kontroly, čo prinesie úsporu nákladov.
K sprehľadneniu finančných tokov prispeje aj rozdelenie firmy na dve časti, jednu venujúcu sa výrobe sladu a druhú výrobe piva.
Opatrenia, ktoré prebiehajú súčasne s reorganizáciou odbytu, majú doviesť popradský pivovar k ročnej výrobe a predaji piva na úrovni zhruba 150-tisíc hektolitrov. Táto méta, ku ktorej sa chce dostať v roku 2005, by mala podľa odhadov manažérov udržať Tatran na trhu a zabezpečiť mu stabilné miesto malého pivovaru.
Okrem toho chce spoločnosť v najbližšom čase svoju príťažlivosť zvýšiť aj výrobou a predajom novej značky piva vyrábaného podľa originálnej bavorskej receptúry. Prínosnou má byť aj úzka spolupráca s niektorým z českých pivovarov, ktorého značku bude distribuovať na Slovensko.
Foto – Branislav Sobinkovič
