Znie to ako fantazmagória, ale je to jeden z výsledkov desaťročného výskumu neziskovej organizácie Terreform, ktorú založil významný americký architekt a urbanista Michael Sorkin. Okrem výskumu sebestačnosti mesta navrhuje aj nové budovy a celé mestá na princípoch zeleného urbanizmu, o ktorom hovoril na konferencii reSITE v Prahe, kde poskytol rozhovor TRENDU.

Načo je dobré skúmať, či dokáže mesto zabezpečiť všetky potreby obyvateľov na vlastnom území?

Našou motiváciou je obrovská nerovnosť v spotrebe a znečisťovaní. Je všeobecne známe, že ak by všetci ľudia na svete spotrebovávali v takej miere ako Američania, potrebovali by sme ďalšie tri planéty. Politický kontext nášho skúmania je všeobecná neschopnosť národných štátov obsiahnuť rozmery krízy. A tiež nespútané správanie nadnárodných korporácií, ktoré nie je v súlade s cieľmi udržateľnosti.

Nakoľko sebestačné môže byť mesto?

Je to široká otázka, veď na téme pracujeme už desať rokov. Na začiatku sme si položili otázku: môže byť vôbec New York ako veľkomesto sebestačný? Môže byť jeho ekologická stopa zhodná s politickou stopou?

Ako to zisťujete?

Rozoberáme fungovanie mesta na rôzne, nazývam ich dýchacie, funkcie – potraviny, energia, odpad, vzduch, voda, klíma, stavebníctvo, zamestnanosť, kultúra, zdravie, doprava a podobne. Skúmame každú z týchto oblastí a pripravujeme zhrnutie. Najprv sa pozeráme na stranu dopytu, ktorý treba čo najviac znížiť, než sa začneme zaoberať ponukou. Napríklad ak by každý bol vegán, výrazne by to zmenšilo problém. Samozrejme, všetky tieto oblasti spolu súvisia, takže čím viac skúmame, tým je to komplikovanejšie.

Nie je však reálne, aby sa každý Newyorčan stal vegánom.

V každej oblasti skúmame krajnú možnosť stopercentnej sebestačnosti. V prípade jedla je to možné, ale za veľmi vysokú cenu. Hlavným problémom by bol priestor. V New Yorku je veľmi málo pôdy a nechceme zabrať parky. Dnes sú veľmi módne vertikálne mrakodrapové farmy. Použitím tejto technológie, striech, pivníc, veránd, pavlačí a akvapónie je technicky možné vypestovať dostatok výživy pre všetkých obyvateľov New Yorku na jeho území.

Zelené mestá nie sú sci-fi

Zdroj: Resite

Za akú cenu?

Samozrejme, vyžiadalo by si to obrovské náklady a najmä, potreba energie na zabezpečenie takéhoto pestovania by bola ohromujúca. Vypočítali sme, že by bolo potrebných 25 atómových elektrární alebo pole solárnych kolektorov s trojnásobnou plochou, akú má New York, na zásobovanie tohto systému vrátane kúrenia a svietenia, ako aj enormných nákladov na jeho výstavbu.

Takže to nedáva zmysel.

Preto sme začali skúmať rôzne stupne sebestačnosti. Vytvorili sme schému pestovania 30 percent miestnej ponuky jedla v New Yorku alebo stomíľového okruhu. Je to už oveľa praktickejšie a realizovateľnejšie. Avšak hlavným cieľom projektu je zostavenie určitej encyklopédie technológií a morfológií pre mestá, ktoré chcú prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju ekologickú stopu. Za päť rokov by sme mohli tento projekt dokončiť.

Hovorili ste najmä o jedle. Je iná oblasť, v ktorej je sebestačnosť reálnejšia?

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa