Dôvera v zdravotné systémy v Európe je veľmi krehká. Iba 58 percent Európanov je spokojných so systémom zdravotníctva. Trend je však pozitívny a v posledných rokoch mierne stúpa. Napríklad v roku 2023 sa dôvera v zdravotné systémy pohybovala na úrovni 56 percent. Iba polovica Európanov si myslí, že systém zdravotníctva je férový a dostupný rovnako pre každého. Najférovejšie vnímajú zdravotný systém Dáni a Španieli.
Na druhej strane Maďari a Bulhari nepovažujú zdravotníctvo za dostupné pre každého rovnako. Vyplýva to z prieskumu Stada Health Report 2025, ktorého výsledky boli prezentované na tlačovej konferencii v Berlíne. Do prieskumu sa zapojilo 22 európskych krajín vrátane Slovenska. Spoločnosť oslovila viac než 22-tisíc respondentov vo veku od 18 rokov v priebehu januára až marca 2025.
Dôvera v zdravotný systém
Vnímanie zdravotného systému ovplyvňuje aj dôveru pacientov. Podľa výsledkov prieskumu dôverujú v zdravotníctvo viac muži (61 percent) než ženy (55 percent). Výsledky tiež potvrdili, že až 83 percent respondentov, ktorí považujú systém zdravotníctva za férový, mu zároveň aj dôverujú. A iba 31 percent Európanov, ktorí nepovažujú zdravotníctvo za dostupné pre každého rovnako, systému dôveruje.
Pre pacientov je najdôveryhodnejším ich všeobecný lekár. V prieskume to uviedlo 69 percent Európanov. Dôveru pacientov majú tiež ostatní zdravotníci (61 percent), vedci (59 percent) či farmaceuti (58 percent). Napriek častému využívaniu internetových prehliadačov pri hľadaní odpovedí na zdravotné ťažkosti im dôveruje iba 21 opýtaných. Umelej inteligencii, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou v oblasti zdravotníctva, dôveruje iba 15 percent respondentov, influencerom v oblasti zdravia 11 percent a politikom v oblasti zdravia verí iba osem percent opýtaných.
Rozmach umelej inteligencie
„Je zrejmé, že zdravotníci sú Európanmi jednoznačne vnímaní ako dôveryhodní, zodpovední a vzdelaní. Ich rady a postupy sú plne dôveryhodné. Zaujímavé je, že umelej inteligencii respondenti stále nedôverujú dostatočne. Dôvodom je pravdepodobne jej rýchly nástup. No jej rozmach v oblasti zdravotníctva bude jednoznačne veľmi rýchly,“ dodala konateľka firmy Human8 Magali Geens .
Aj keď respondenti stále nemajú dostatočnú dôveru v nové technológie a predovšetkým v umelú inteligenciu, podľa M. Geens je potrebné podotknúť, že AI nikdy nenahradí ľudský úsudok a ľudskú empatiu. Neexistuje však podľa nej dôvod na to, aby sa umelá inteligencia v oblasti zdravia a zdravotníctva nerozširovala. Aj keď verejnosť ešte umelú inteligenciu neprijala naplno, otvorenosť voči tejto technológii rastie. Potvrdzujú to výsledky prieskumu, podľa ktorých 39 percent respondentov by zvážilo konzultáciu svojho zdravotného stavu s umelou inteligenciou. Zhruba 25 percent by tak zrejme urobilo v budúcnosti.
Otvorenosť voči umelej inteligencii v zdravotníctve podporuje lepší prístup a väčšie pohodlie pacientov. Až 49 percent opýtaných by zvolilo konzultáciu s AI vďaka ľahkému prístupu. Zhruba 45 percent by sa poradilo s umelou inteligenciou vďaka pohodliu, ktoré technológia poskytuje, 31 percent pre objektivitu, 24 percent respondentov pre nákladovú efektívnosť a 20 percent opýtaných pre vysokú anonymitu. „Umelá inteligencia sa už v súčasnosti masívne využíva napríklad v rádiológii, diagnostike pokožky, kde dokáže jednotlivé snímky vyhodnotiť omnoho rýchlejšie a presnejšie než človek,“ dodala M. Geens.
Ekonomická bariéra
Spôsob života a schopnosť viesť zdravý životný štýl do veľkej miery ovplyvňuje aj finančná situácia Európanov. Výsledky ukazujú, že zdravý životný štýl vedú najmä tí, ktorí majú dobrú ekonomickú situáciu. Spoločnosť sa totiž pýtala respondentov, ktorí majú dobrú ekonomickú situáciu, na ich prístup k zdraviu. Až 69 percent z nich uviedlo, že navštevuje preventívne prehliadky, 64 percent dôveruje zdravotnému systému a 63 percent je s ním spokojných. Rovnako viac než polovica uviedla, že má dobré fyzické zdravie a vedie zdravý životný štýl.
Na druhej strane, výsledky v odpovediach sa líšili u tých, ktorí v prieskume uviedli, že sú v náročnej ekonomickej situácii. Iba 36 percent Európanov so zlou ekonomickou situáciou vedie zdravý životný štýl. Zároveň 40 percent uviedlo, že má dobré fyzické zdravie. Menej ako polovica skupiny respondentov je spokojná so zdravotným systémom. Negatívny vplyv finančnej situácie na zdravie pociťujú najmä Portugalci, Srbi a Slováci. Zhruba polovica z nich uviedla, že pri výdavkoch musia byť obozretní. V najlepšej situácii sa nachádzajú Holanďania, Rakúšania, Nemci a Poliaci.
Finančná situácia má zásadný vplyv nielen na fyzické, ale aj duševné zdravie. Až 72 percent opýtaných, ktorí svoju ekonomickú situáciu považujú za dobrú, majú dobré duševné zdravie. Na druhej strane, iba 49 percent respondentov s finančnými problémami uviedlo, že má dobré mentálne zdravie. V prípade tejto skupiny spoločnosť zaznamenala dokonca klesajúci trend. Napríklad v roku 2023 až 56 percent respondentov s finančnými problémami uvádzalo dobré mentálne zdravie.
Mentálne zdravie je výzvou
Duševné zdravie získava čoraz väčšiu pozornosť najmä pre stúpajúci negatívny trend. Výsledky prieskumu spoločnosti ukazujú, že 36 percent Európanov trápia duševné problémy. No iba sedem percent z nich reálne vyhľadá lekársku pomoc. Zlé duševné zdravie dokonca priamo ovplyvňuje zdravé návyky. Iba 44 percent Európanov so zlým duševným zdravím sa stravuje zdravo a len polovica sa venuje fyzickému cvičeniu, a až 40 percent ignoruje lekárske vyšetrenia.
Ako dodala M. Geens, v praxi ide často o akýsi začarovaný kruh. Výsledky prieskumu potvrdzujú že respondenti majú pri dodržiavaní zdravého životného štýlu najväčší problém s motiváciou. A pri zlom duševnom zdraví je hľadanie motivácie o to ťažšie. Duševné zdravie priamo ovplyvňujú aj ekonomické náklady spoločnosti. Na otázku, z akého dôvodu ste boli v priebehu posledného roka práceneschopní, respondenti so zlým duševným zdravím uviedli, že v 36 percentách sa cítili choro. V 29 percentách boli práceneschopní pre stres a v 17 percentách nemali dostatočnú motiváciu ísť do práce či školy.
Svetová zdravotnícka organizácia napríklad uvádza, že v mnohých západných štátoch sú duševné ochorenia hlavnou príčinou diskvalifikácie, ktorá je zodpovedná za 30 až 40 percent dlhodobej práceneschopnosti. Náklady na tento trend sa pohybujú do výšky troch percent HDP. Mladí Európania do 35 rokov sa pritom často ocitajú v „začarovanom kruhu“ problémov. Nástroje, ktoré denne využívajú, im môžu duševné problémy práve zhoršiť. Prieskum ukázal, že sociálne siete využívajú v 29 percentách na to, aby im odviedli pozornosť od vlastných problémov.
Až 22 percent nevedelo odpovedať, prečo využívajú sociálne siete nadmerne, ďalších 22 percent uviedlo, že ich sociálne siete robia viac šťastnými. Iní ich nadmerne využívajú pri zaspávaní, ventilovaní stresu, pre potrebu byť akceptovaným a 12 percent uviedlo, že si s nadmerným užívaním sociálnych sietí nevedia pomôcť. Pozitívnym trendom však je, že až 62 percent mladých do 35 rokov chce zmeniť svoje nezdravé návyky. Mladá generácia si je viac vedomá potreby zdravého životného štýlu. Pomer je však nižší u osôb nad 35 rokov. Z nich 44 percent uviedlo, že sa pokúsia svoje nezdravé návyky v živote zmeniť.
Španieli žijú najzdravšie
Zdravý životný štýl dodržiava iba každý druhý Európan. Aj keď si väčšina uvedomuje benefity zdravého životného štýlu, štyri percentá Európanov nemá záujem žiť zdravo. Najzdravší životný štýl v Európe majú Španieli. Slovensko sa umiestnilo na 19. mieste z 22 krajín. „Ak sa na výsledky pozrieme bližšie, vidíme jasné faktory, ktoré vedú k zdravšiemu životnému štýlu Španielov. Napríklad mediteránska strava bohatá na ovocie, zeleninu, ryby a zdravé oleje. Španieli vedú zároveň aktívny životný štýl,“ dodala M. Geens s tým, že k zdravému životnému štýlu patria aj úzke sociálne väzby, ktoré znižujú úroveň stresu a sú dôležité pre duševné zdravie. Aj vďaka tomuto faktu majú Španieli podľa prieskumu z Európskej únie najvyššiu priemernú dĺžku života (84 rokov).
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že zdravý životný štýl má priamy vplyv na duševné a fyzické zdravie. Respondenti so zdravým životným štýlom v prieskume uviedli, že pociťujú dobré duševné aj fyzické zdravie. Iba 30 percent Európanov, ktorí sa nezaujímajú o zdravší spôsob života považujú svoje duševné zdravie za dobré a iba 15 percent z nich uviedlo, že majú dobré aj fyzické zdravie.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Stada Group Peter Goldschmidt uviedol, že spokojnosť so zdravotným systémom je dôležitá. No starostlivosť o zdravie sa začína jednoduchými každodennými krokmi. „Pozrite sa na Španielsko, ide o krásny príklad toho, že existuje korelácia medzi zdravím, ktoré začína tým, ako sa stravujú, ako sa cítia, ako konajú, a medzi systémom zdravotníctva, čo sa následne ukáže vo vysokej priemernej dĺžke života,“ povedal.
Za najväčšiu bariéru žiť zdravo považujú Európania nedostatok motivácie. Viac než 30 percent nemá dostatok času a každý tretí Európan uviedol, že si zdravý životný štýl jednoducho nemôže dovoliť. Ostatní respondenti by uprednostnili poradenstvo v oblasti zdravého životného štýlu, napríklad v podobe osobného trénera. Takmer každý druhý Európan si žiada odporúčania priamo v lekárňach. Zaujíma ich najmä spôsob užívania doplnkov výživy a liekov a ich možné vedľajšie účinky. Pričom 30 percent respondentov považuje lekárne za ľahko dostupné.
Pre zdravie robíme málo
Aj keď je udržiavanie zdravého životného štýlu náročné a vyžaduje si mnoho úsilia, väčšina Európanov sa o svoje zdravie stará. Napríklad návštevou preventívnych prehliadok u lekára, užívaním vitamínov a minerálov a iných doplnkov výživy, cvičením a zdravou stravou. V tejto oblasti najlepšie obstáli Dáni, Maďari, Íri a na štvrtom mieste sa v rebríčku umiestnili Slováci.
Prieskum ukázal veľký rozdiel v celkovom vnímaní zdravého životného štýlu. Až 87 percent Európanov si totiž myslí, že zdravé stravovanie dokáže predchádzať ochoreniam. No iba 57 percent z nich sa aj zdravo stravuje. Zhruba 65 percent respondentov zároveň uviedlo, že pravidelne užíva vitamíny, minerály a doplnky výživy. Väčšina ich užíva pre podporu imunitného systému, viac energie a lepšiu vitalitu. Iní sa nimi snažia vykompenzovať výživu a zlepšiť vzhľad pokožky či vlasov.
Pozitívnym trendom v Európe je nárast návštev preventívnych prehliadok. Kým v roku 2023 navštevovalo preventívne prehliadky 57 percent respondentov, v roku 2025 sa pomer respondentov zvýšil na 66 percent. Zároveň klesá tých, ktorí na preventívne prehliadky k lekárom nechodia. Kým v roku 2023 ich bolo 42 percent, v roku 2025 sa ich pomer znížil na 34 percent.
„Stále sa máme kam posunúť, no vidíme veľmi pozitívny trend v tejto oblasti. V tomto bode môžeme hovoriť aj o vplyve sociálneho tlaku na absolvovanie preventívnych prehliadok. Starostlivosť o zdravie sa totiž stáva akousi sociálnou normou, a tlak blízkeho okolia má potenciál prinútiť ostatných k tomu, aby lekára preventívne navštívili,“ povedala M. Geens s tým, že pacientske správanie je stále ovplyvnené pandémiou covidu.
Absolvovanie preventívnych prehliadok sa snaží posilniť aj Európska únia, ktorá svojím programom EU4 Health reaguje na zmeny správania pacientov v Európe. Pre roky 2021 až 2027 vyčlenila investíciu 4,4 miliardy eur pre členské štáty na podporu v oblasti zdravia. Financie majú posilniť prevenciu ochorení, spoluprácu v oblasti zdravia či zlepšiť prístup k liekom.
Ako obstáli Slováci
Iba 59 percent Slovákov uviedlo, že má dobré duševné zdravie. Slováci sa umiestnili na šiestom mieste v oblasti vyhorenia. Z výsledkov vyplýva, že v tejto oblasti Slováci nevyhľadávajú lekársku pomoc. Najčastejším dôvodom je finančná bariéra. „Iba 39 percent Slovákov uviedlo, že vedú zdravý životný štýl. Prinieslo nám to 19. miesto z 22 európskych krajín,“ uviedla generálna manažérka Stada Pharma Slovakia Viera Párkaniová. Slováci zároveň dosiahli štvrté miesto z 22 krajín v preventívnej starostlivosti o vlastné zdravie, ktoré zahŕňa užívanie doplnkov výživy, vitamínov a minerálov. Vo vedení zdravotného štýlu nás najviac ovplyvňujú rodinní príslušníci, životní partneri a všeobecní lekári.
Zaujímavosťou je, že Slováci dôverujú technológiám. V otázke, či by zvážili konzultáciu zdravotného stavu s umelou inteligenciou, sa umiestnili na štvrtom mieste, najmä pre ľahkú dostupnosť technológie a pre ušetrenie času. „Zaujímavosťou je, že sme dosiahli druhé miesto z 22. krajín v starostlivosti o osobnú hygienu,“ uzavrela V. Párkaniová. Podľa P. Goldschmidta sa v priečkach môžu Slováci posunúť tým, že si zvolia zdravý životný štýl a určia si konkrétne kroky, ktoré pre to podniknú. Napríklad aj absolvovať preventívne kontroly.
