Slová o parazitoch v súvislosti so zdravotnými poisťovňami počul vo verejnom priestore dvakrát. Prvýkrát vtedy, keď bol v Spojených štátoch zavraždený riaditeľ najväčšej zdravotnej poisťovne. A druhýkrát vtedy, keď sa o súkromných zdravotných poisťovniach diskutovalo na Slovensku. Aj o tejto téme sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom.
Zdravotná poisťovňa Dôvera tento rok oslavuje 30 rokov od založenia. Ako hodnotíte pôsobenie poisťovne?
Pôsobenie poisťovne Dôvera na slovenskom trhu by som rozdelil do dvoch etáp. Prvú od roku 1995 až do roku 2005. Toto obdobie bolo z pohľadu verejného zdravotného poistenia vcelku búrlivé. Poisťovne vznikali, zanikali, spájali sa. Bolo to zároveň obdobie, keď poisťovne ešte nefungovali tak dobre ako dnes. V tom čase to boli verejnoprávne inštitúcie. Často svoje záväzky neplatili, zadlžovali sa, a ak svoje záväzky platili, tak často po termíne splatnosti. Naopak, od roku 2005 sa situácia už upokojila a prínos zdravotných poisťovní pocítili a pociťujú pacienti aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
S akými hospodárskymi výsledkami ukončila Dôvera rok 2024?
Zatiaľ máme iba predbežné čísla, hospodársky výsledok však bude v povolenom rozpätí zisku pätnásť až dvadsať miliónov eur. Tento hospodársky výsledok ovplyvnilo viac faktorov, ktoré nesúvisia so zdravotným poistením. Napríklad sadzba dane, vývoj hodnoty poistného kmeňa, úrokové výnosy a podobne.
Vyplatí si akcionár zdravotnej poisťovne Dôvera dividendu?
Vyplatenie dividendy je plne v kompetencii akcionára. Dôvera bude stále zdravou firmou schopnou plniť si záväzky voči poistencom, štátu aj poskytovateľom. Presné čísla – výsledky, budú dostupné v marci.
Hospodárske výsledky počas roka neboli lichotivé pre žiadnu zdravotnú poisťovňu.
Na začiatku roka a ešte aj v lete sme predpokladali, že skončíme v strate. Je však úplne normálne, že zdravotné poisťovne vykazujú začiatkom roka stratu, a poisťovne s týmto vývojom aj tak trocha počítajú. Z ekonomického hľadiska je pre zdravotné poisťovne najsilnejšie obdobie ku koncu roka, pretože v novembri a decembri sú odvody poistencov spravidla najvyššie a pacienti nečerpajú toľko zdravotnej starostlivosti. Aj tento rok budú zdravotné poisťovne v priebehu prvých mesiacov v záporných číslach a následne sa hospodárenie ustáli.
Došlo vlani k dofinancovaniu sektora?
Áno, koncom roka na úrovni 70 miliónov eur. Konkrétne sa na dva posledné mesiace v roku zvýšilo percento za poistencov štátu zo 4,5 na 6,4 percenta.
Nešlo teda o účtovné operácie?
Bola to účtovná operácia. Štátny rozpočet totiž funguje na princípe jednoduchého účtovníctva. To znamená, že počíta s tým, čo má takzvane na účte. No účtovníctvo firiem funguje úplne ináč. Funguje na nákladoch a výnosoch. Problém bol v tom, že ministerstvo financií túto skutočnosť nezohľadnilo. Spoliehalo sa na to, že prostriedky na účte máme. To síce bola pravda, no zaúčtovať sme si ich nemohli. Legislatívnou úpravou sa teda tieto financie dostali do účtovníctva.
O aký objem financií ide?
Bolo to zhruba 70 miliónov eur. No podotýkam, že nešlo o žiadne peniaze navyše.
Súkromné zdravotné poisťovne boli často skloňované v diskusiách Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Mali ste priestor prispieť k diskusiám?
Nemali, respektíve ten priestor bol minimálny. Lekárske odborové združenie vyslovene nechcelo, aby sa na rokovaniach s vládou zúčastňovali aj iní hráči. Videli sme to nielen pri otázkach zdravotného poistenia, ale aj pri diskusiách o zmenách, ktoré sa týkali nemocníc. Lekárske odborové združenie chcelo diskutovať iba s ministerstvom zdravotníctva, no povinnosťami chcelo zaviazať aj tie strany, ktoré sa na rokovaniach nezúčastnili. Minister zdravotníctva Kamil Šaško nás síce za Dôveru zavolal na jedno alebo dve spoločné rokovania spolu so zástupcami celého sektora, no konečná dohoda bola dosiahnutá bez prítomnosti zástupcov Dôvery. Neprebehlo žiadne rokovanie, na ktorom by boli iba zástupcovia zdravotných poisťovní.
O čom ste rokovali na spomínaných stretnutiach?
So zástupcami ministerstva a ostatných stakeholderov sme si prechádzali jednotlivé body memoranda od LOZ. Vyjadrovali sa k nemu okrem nás aj zástupcovia nemocníc, ambulantných lekárov či odborárov, skrátka desiatky ľudí.
Ako vnímate dosiahnutú dohodu medzi lekárskymi odborármi a ministerstvom?
To závisí od uhla pohľadu. Ak sa na dohodu pozeráme z pohľadu odborárov, tak je to naozaj veľký úspech. Z pohľadu pacienta však ide o veľké sklamanie. Keď sa na dosiahnutú dohodu pozerám z pohľadu prínosov pre zdravotnícky systému, tak ju vnímam veľmi negatívne.
Prečo?
Pretože odborári majú v kompetencii riešiť pracovné podmienky alebo mzdy zamestnancov. Lenže v tomto prípade riešili záležitosti, ktoré sa odborárov nijak nedotýkajú a pri ktorých nevedia vyhodnotiť ich konečný dosah. Spomeniem napríklad právnu formu nemocníc, ekonomicky oprávnené náklady, metodiku úhradového mechanizmu DRG či rôzne ďalšie otázky. Z návrhov odborárov a dosiahnutej dohody absolútne srší snaha zakonzervovať súčasný stav, v podstate zastaviť rozvoj, a zároveň nasmerovať všetky disponibilné peniaze v zdravotníctve do miezd nemocničných zdravotníckych pracovníkov.
Vnímate to negatívne?
Chceme, aby všetci zdravotníci mali čo najlepšie platy, no podľa môjho názoru je výsledok rokovaní príliš nebezpečný. Absolútne sa zabudlo na to, že lekári aj poisťovne by za tie peniaze mali pacientovi reálne niečo doručiť. Žiaľ, ak zakonzervujeme súčasný stav a peniaze investujeme primárne do rastu miezd nemocničných lekárov, ako to robíme posledné roky, tak jednoducho nebudeme mať dosť peňazí na zlepšovanie systému zdravotníctva. Rozpočet jednoducho neviete nafúknuť.
Predbežné kalkulácie hovoria o tom, že dohoda medzi LOZ a ministerstvom zdravotníctva bude stáť zhruba pol miliardy eur. Ako to ovplyvní zdravotnú poisťovňu Dôvera?
Pozeráme sa na to cez starostlivosť o poistencov. Ak by sa malo reálne plniť všetko, čo je v dohode medzi LOZ a štátom, vrátane požiadavky, že štátne nemocnice sa viac nebudú zadlžovať, tak na to reálne treba stovky miliónov eur a tie dnes v rozpočte nie sú a len tak nepribudnú. Skúsenosť z minulosti ukazuje, že lekárski odborári sa nakoniec aj tak vždy uspokojili s tým, keď im vláda prisľúbila zvýšenie miezd. No nemocnice už dnes avizujú, že požiadavky LOZ ich budú stáť dodatočné peniaze. Schválený štátny rozpočet s týmito výdavkami neráta. Čiže rovnako ako nemocnice, aj my budeme čakať, ako to ministerstvo zdravotníctva bude riešiť v najbližších týždňoch.
Začali sa už diskusie k tejto problematike s ministerstvom zdravotníctva?
Prebehli iba neoficiálne diskusie. Závery nie sú oficiálne, no už dnes vieme, že v zdravotníctve bude chýbať niekoľko sto miliónov eur alebo nás čaká veľké šetrenie. Tak či onak, každé zvýšenie napokon zaplatí pacient cez dane štátu.
Súkromné zdravotné poisťovne boli vo verejnom priestore viackrát označené ako paraziti slovenského zdravotníctva bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Ako vnímate tieto diskusie?
Z môjho pohľadu ide o diskusiu, ktorej cieľom je vybičovať emócie a zvyšovať nenávisť vo verejnom priestore. Ak niekto nie je zástancom súkromných zdravotných poisťovní, môžeme sa o tom konštruktívne porozprávať. Ja som slová o parazitoch v súvislosti so zdravotnými poisťovňami počul v poslednom čase vo verejnom priestore dvakrát. Prvýkrát vtedy, keď bol v Spojených štátoch zavraždený riaditeľ najväčšej zdravotnej poisťovne. A druhýkrát vtedy, keď sa o súkromných zdravotných poisťovniach diskutovalo na Slovensku. Čo je však ešte smutnejšie, k týmto výrokom sa niektoré verejne vystupujúce osoby hrdo hlásia a niekedy ľudí priam štvú. Ľudstvo má s takýmito kampaňami veľmi zlé skúsenosti. Stačí si spomenúť na Hitlera.
Sú súkromné zdravotné poisťovne parazitmi systému?
Nemyslím si. Práve naopak. Pravda je, že zdravotné poisťovne sú jediné, ktoré chránia pacienta. Práve poisťovne sú motivované k tomu, aby sa pacienti mali dobre, aby nečerpali toľko zdravotnej starostlivosti. Ak má zdravotná poisťovňa zdravých poistencov, dbá na prevenciu a manažment pacienta, nemusí im nakupovať zdravotnú starostlivosť a financie môže investovať do nových projektov a služieb pre pacientov, do rehabilitácií alebo do nových, inovatívnych liekov. Samozrejme, neplatí to napríklad o zdravotníckom priemysle alebo farmafirmách. Tie sa nemajú dobre, ak sú pacienti zdraví. No poisťovne sa budú mať dobre len vtedy, keď sa budú mať dobre aj pacienti. Zdravotná poisťovňa musí tlačiť na to, aby ceny za zdravotnú starostlivosť boli nízke, aby zdravotná starostlivosť bola efektívna a primerane kvalitná. A na to sa zabúda. Dokonca si dovolím tvrdiť, že sa o tom takmer nehovorí. A vo verejnosti sú tieto informácie interpretované nesprávne a klamlivo. Hovoriť o súkromných zdravotných poisťovniach ako o parazitoch je absolútne za čiarou.
Zrejme sa takéto označenie objavilo v súvislosti so ziskom zdravotných poisťovní.
Ak niekto hovorí o parazitovaní v súvislosti so ziskom zdravotných poisťovní, veľmi sa mýli. V roku 2005 boli poisťovne neziskové. Od toho času tvorí zisk zhruba 0,2 percenta celkového poistného. Ak by sme tieto financie zo zisku poisťovní rozdelili napríklad medzi personál, cena práce lekára by sa zvýšila o desať eur mesačne, čo predstavuje zhruba päť eur v čistom. Zdravotným sestrám by sa zvýšila mzda o dve až tri eurá v čistom mesačne. Tieto „dodatočné“ financie by teda situáciu nevyriešili. Po poslednom období vidíme, že lekári by päť eur v čistom zrejme neboli riešili. Čiže z môjho pohľadu ide o vrchol ich pokrytectva.
Pozrime sa na rozpočet na rok 2025. Analytici o ňom hovoria ako o jednom z najhorších za posledné roky. Ako ho vnímate vy?
Osobne by som označenie jeden z najhorších rozpočtov nepoužil. Pretože keď ide do zdravotníctva o 600 miliónov eur viac než v predchádzajúcom roku, nemôžeme hovoriť o šetriacom rozpočte. Samozrejme, na strane výdavkov si mzdy zdravotníkom vezmú väčšinu nárastu. No mali sme v minulosti aj horšie rozpočty. Ako najväčší problém sa však javí dohoda medzi ministerstvom a LOZ, ktorá nie je finančne krytá. To, čo zhltne, bude chýbať inde.
Dotkne sa konsolidácia pacientov?
Myslím si, že to pacienti priamo nepocítia. Skôr sa pacientov dotkne odkladanie všetkých rozumných riešení ako napríklad riešenie chaosu v poplatkoch u lekárov. No optimalizácia siete a šetrenie ostáva na rovnakej úrovni ako minulý rok.
- Martin Kultan
- Po ukončení štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave začal v roku 2002 pracovať v spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa. Prešiel od pozície klientskeho pracovníka cez vedúceho odboru vonkajších vzťahov a manažéra odboru nákupu. Riadil aj úsek nákupu zdravotnej starostlivosti a zodpovedal za spoluprácu s poskytovateľmi. V roku 2011 viedol sekciu nákupu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Od mája 2012 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Dôvery.