Veľká obchodná vojna sa začala. Amerika sa stane ešte menej obľúbeným miestom na svete

Všetko ide podľa plánu. Samozrejme, za predpokladu, že plán nie je nič iné, iba nekonečná improvizácia. Tak sa dá v skratke zhrnúť očakávané prezidentovanie Donalda Trumpa, ktorý jeden deň povie niečo, na druhý deň to kompletne zmení a na tretí deň sa vráti k pôvodnej myšlienke. Šokujúca nepredvídateľnosť je typickou črtou amerického prezidenta. 

Jeho hospodárska politika mala priniesť veľké kúsky pripomínajúce krasokorčuliarske flipy, no mnohé z nich sa končia nepríjemným dopadom na zem – flopom. Kým sa Trumpove flipy-flopy týkali domácej politickej scény, išlo viac-menej o internú záležitosť Spojených štátov bez väčších následkov pre svet. Keď však začal podobné flipy-flopy prezentovať počas prvých dvoch týždňov vo funkcii v medzinárodnej politike, ukazuje sa, aké škodlivé bude jeho pôsobenie nielen na rolu USA vo svete, ale globálnu ekonomiku ako celok.

Trumpove dvere do tváre

Americký prezident si pri druhom vkročení do Bieleho domu mohol myslieť, že nie je čas na kompromisy a treba veci začať robiť tvrdšie. Jeho agresívna transakčná metóda politiky mala priniesť rýchle ovocie. Ide o taktiku vyjednávania, ktorá sa nazýva „dvere do tváre“. Vyjednávač začne neprimeranou požiadavkou, ktorú druhá strana odmietne. Následne ustúpi a požiadavku zmierni, no stále pre neho ostane výhodná. 

Druhá strana to vníma ako rozumný kompromis a prijme ju. Takto čítali D. Trumpa aj finančné trhy. Verili, že jeho predvolebné sľuby sú najmä politikou pre domáce publikum a realita bude omnoho miernejšia. Už nominácie do jeho administratívy a čistky vo verejnej správe však naznačili, že Trump 2.0 bude omnoho  ráznejší a extrémnejší. Podobne vysoké clá mnohí chápali len ako vyjednávaciu taktiku. Prvého februára však tieto úvahy narazili na realitu, keď Biely dom zaviedol pre svojich najbližších obchodných partnerov clá vo výške 25 percent. Finančný trh reagoval menšou panikou. 

Kanada, Mexiko aj Čína tvoria viac ako 40 percent amerického importu. Jedno z jeho prvých nariadení tak bolo plne v súlade s dlhodobo prezentovanou víziou, že D. Trump chce maximalizovať príjmy z ciel, aby mohol rozhýbať americkú ekonomiku, keďže rast vládneho dlhu sa stáva čoraz menej udržateľným. U mnohých začali vznikať pochybnosti, kde sa končí hranica podpory podnikania a kde ekonomické diletantstvo. Svetová ekonomika je podľa dlhodobo prezentovaných názorov D. Trumpa hra s nulovým súčtom – čím viac si krajina ukrojí, tým viac získa. Master plan v pozadí je zrejmý: americká vláda plánuje na clách vybrať zdroje, ktoré jej umožnia znížiť dane. Podľa odhadov by mohlo ísť až o sumu jedného percenta HDP. Práve nízke dane pre firmy a vysoko zarábajúcich sú kľúčovou agendou amerického prezidenta, ktorá mu získala podporu biznisu aj majetných. „Clá neprinášajú infláciu, ale úspech,“ hovorí.

Aj keď clá by mohli byť krátkodobo pozitívne pre americké firmy s potenciálom nahradiť import zo zahraničia, je otázne, či to dokážu vzhľadom na vyššie náklady a nedostatok pracovníkov. Najmä ak bude D. Trump zároveň masovo posielať najlacnejších cudzincov domov. Jeho idolom je bývalý prezident William McKinley, ktorý vysokými clami skutočne podporil vytvorenie amerického priemyslu. K tomu však pozitívne prispela migrácia miliónov ľudí, ktorí pomohli nedostatkový tovar vyrábať. Teraz chce americký prezident nahradiť čínsky a mexický tovar domácou výrobou, pričom nezamestnanosť takmer neexistuje. To zaváňa nielen infláciou a ponukovým šokom, ktorý si Američania pamätajú ešte z čias covidu. 

Recesia u susedov