Veľká noc sa ľuďom predražila, ceny vajec vzrástli k úrovni tridsať centov za kus. Slovensko zažilo už tretiu vaječnú krízu od roku 2017. Cenový rozdiel medzi marcom 2024 a 2025 bol podľa Eurostatu 29,8 percenta. Je to druhá najvyššia „vaječná inflácia“ v EÚ, po Česku. Hlavnou príčinou je vtáčia chrípka, ktorá zasiahla najväčšie chovy nosníc na Slovensku. Bolo nutné utratiť 12 percent všetkých komerčne chovaných sliepok. „Ďalším dôvodom rastu cien bol nedostatok vajec na pultoch obchodov z dôvodu, že spotrebitelia začali nakupovať veľké množstvá po výskyte vtáčej chrípky,“ upresnil riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. Rolu hral aj rast mzdových nákladov a cien kŕmnych zmesí.
Teraz trápi vtáčia chrípka Poľsko. „Vzhľadom na postavenie Poľska ako jedného z najväčších producentov hydiny v EÚ to vedie k výpadkom,“ upozornila hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Veronika Daničová. Trhová cena sto kilogramov poľských vajec sa vyšplhala na 299 eur. Slovenskí farmári predávajú vajcia za menej ako 261 eur za 1sto kilogramov, teda najlacnejšie z krajín V4.
Prerábanie chovov
Podľa Martina Smreka, riaditeľa organizácie Humánny pokrok, ktorý sa zasadzuje za zlepšenie životných podmienok nosníc, sú lacné poľské vajcia len populistický strašiak používaný v boji za zachovanie klietkových chovov. „Krajiny, kde už s klietkami skončili, vedia stále uvádzať na trh bezklietkové vajcia za porovnateľné a často aj nižšie ceny, ako majú výrobcovia v našom regióne,“ konštatoval s odkazom na vlastné analýzy aj dáta Európskej komisie.
Slovenskí hydinári podľa neho strácajú konkurencieschopnosť a obmedzujú chovy vinou nedostatočnej podpory ministerstva. „Ešte v roku 2020 sa zaviazalo, že zabezpečí finančné prostriedky na včasnú prerábku chovov. Hydinári bez podpory štátu tento prechod nedokážu financovať, ale ministerstvo doteraz nenaplnilo svoje záväzky,“ tvrdí M. Smrek.
Slabá pomoc štátu
„Pôdohospodárska platobná agentúra za poslednú dekádu vyhlásila v rámci Programu rozvoja vidieka niekoľko investičných výziev, do ktorých sa mohli zapojiť aj chovatelia nosníc,“ namieta V. Daničová a zdôrazňuje, že prestavba na podstielkové, voliérové alebo voľnovýbehové chovy nie je legislatívna povinnosť. Maloobchodné reťazce však pôvodne chceli tento rok predaj vajec z klietkových chovov ukončiť. Aby vyšli domácim producentom v ústrety, od svojho zámeru ustúpili. Aktuálne majú klietkové chovy na Slovensku podiel 64 percent, vlani to bolo takmer 74 percent.
Farmárom prekáža aj to, že vajcia ako základná potravina neboli zaradené do zníženej sadz-by DPH. „Požiadavku na zaradenie vajec do nižšej sadz-by DPH sme predostreli počas roka 2024, ako aj v úvode tohto roka a budeme ju predkladať aj naďalej,“ sľubuje D. Molnár. Rezort poľnohospodárstva zámer podporuje, no pripomína, že zmena je plne v gescii ministerstva financií.
- Cena vajec sa ovplyvňuje ťažko
- Budú vajcia na Slovensku ďalej zdražovať? Podľa ministerstva pôdohospodárstva je to pravdepodobné. „Každá rozsiahlejšia investícia do technológie chovu prinesie zvýšené náklady pre chovateľa,“ odôvodňuje s odkazom na prebiehajúce prestavby klietkových chovov hovorkyňa rezortu Veronika Daničová. Dodáva, že v hre je aj celý rad ďalších faktorov a nepredvídateľných okolností. S tým, ako sa znižuje sebestačnosť krajiny a rastie závislosť od vajec z dovozu, sa manévrovací priestor Slovenska pre prípad budúcich vaječných kríz v zahraničí znižuje.
