Ten v uplynulom roku dosiahol 4,2 % HDP. Grécka vláda si naplánovala podobné plusové hodnoty až do roku 2022 a následne by sa rozpočtové plus malo udržiavať tesne nad hranicou dvoch percent HDP. Je to výsledok ťažkých reforiem, v rámci ktorých Atény významne zreformovali trh práce a sociálny systém. Ako sprievodný efekt sa však dostavil aj prudký nárast akútnej chudoby, ktorá v krajine postihuje viac ako pätinu obyvateľstva.

Gréci teraz vzhliadajú k dátumu 20. august, keď oficiálne opustia záchranný program a budú sa financovať už len na medzinárodných trhoch. Ich obrovský štátny dlh vo výške zhruba 178 % HDP však môže narastať ďalej, čím by ťahal celú ekonomiku ku dnu. Preto je aktuálne najhorúcejšou otázkou medzinárodných veriteľov spôsob reštrukturalizácie gréckeho dlhu.

Test ešte len príde

„Blahoželám, pán premiér, zachránili ste Grécko pred pádom z útesu,“ potľapkával koncom apríla generálny riaditeľ OECD Angel Gurría so slovami uznania gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vo svojej rozsiahlej štúdii z tohto roka konštatuje, že Grécko položilo dobré základy pre udržateľný rast a je na dobrej ceste definitívne sa vymaniť z pokrízového obdobia. A. Tsipras využil príležitosť, aby zdôraznil, že jeho krajina je „šampiónom v reformách,“ ktoré pomohli naštartovať ekonomiku.

Grécky premiér má v niečom pravdu. Z hľadiska primárneho deficitu hospodári vláda v Aténach lepšie ako napríklad Slovensko. Ekonomika, ktorá sa v rokoch 2008 až 2016 scvrkla o štvrtinu, už dva roky kontinuálne rastie a najväčšie ratingové agentúry zvýšili hodnotenie Grécka. Stále síce zostáva pod investičným pásmom, ale má pozitívny výhľad.

„Nikto nemôže s istotou povedať, ako by sa vyvíjali grécke verejné financie a osud zvyšku eurozóny pri uplatnení iného scenára.“

V lete minulého roka sa krajina vrátila na medzinárodný finančný trh, čo sa ukázalo ako úspech. Desaťročné vládne dlhopisy sa predávali s úrokom štyri percentá, čo bolo dvanásťročné minimum.

Krajina však stále pred sebou tlačí astronomický dlh vo výške 178 percent HDP. Schopnosť splácať miliardové splátky rozdelené na dlhé desaťročia do budúcnosti bude skutočným testom gréckej finančnej sebestačnosti. Atény síce v auguste slávnostne vystúpia zo záchranného programu, ale ťažké časy ich ešte len čakajú. Na základe údajov think tanku Bruegel musí byť pôžička vo výške 16 miliárd eur od MMF splatená do roku 2021 a svoje peniaze vo výške 20 miliárd eur v dlhopisoch očakáva do roku 2026 aj Európska centrálna banka a národné centrálne banky.

Ďalšie desiatky miliárd eur, vyplývajúce z dlhovej reštrukturalizácie z roku 2012, budú musieť Atény začať splácať v roku 2023 a do roku 2041 majú splatnosť aj bilaterálne pôžičky od krajín eurozóny v hodnote 53 miliárd eur z prvého programu pomoci.

Grécku sa to darí

Po uši zadlžené Grécko hospodári lepšie ako Slovensko

PRAMEŇ: OECD

Ďalšia reštrukturalizácia

Medzinárodný menový fond už dávnejšie tvrdí, že grécky dlh predstavuje nesplatiteľnú sumu. Jeho významná reštrukturalizácia 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa