Pred pár mesiacmi som na vlastnej koži ako novinár zažil prijatie v Oválnej pracovni Bieleho domu. Všetko fungovalo ako dobre premazaný stroj, prebehlo v priebehu niekoľkých minút presne tak, ako majú tieto stretnutia vyzerať. Padajú pri nich zdvorilostné frázy, otázky na počasie, štábom amerického prezidenta vopred starostlivo pripravené spomienky prezidenta USA na danú krajinu, ktorej hlava vlády či štátu sa objavila v Bielom dome. Je to taká slovná vata pred tým, ako bude stretnutie s novinármi po rokovaní. Až tam sa oznamujú skutočné výsledky návštevy, obsah a hodnotenie uzatvorených dohôd.
Už z tohto pohľadu bolo stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a prezidenta Donalda Trumpa úplne bizarné. Od dĺžky nezodpovedajúcej protokolu cez obsah, zloženie i útočné vystupovanie niektorých protrumpovských novinárov až po presilovku vďaka prítomnosti viceprezidenta a ministra zahraničných vecí. Výsledok bol katastrofálny. Urážkami V. Zelenského, hádkou oboch prezidentov v priamom prenose, hrubými útokmi JD Vancea na hlavu Ukrajiny. Skončilo sa to Zelenského „vyhadzovom“ z Bieleho domu, zrušením obeda. A, samozrejme, aj podpisu rámcovej dohody o nerastných surovinách, kvôli ktorej sa to celé konalo.
Zapadnúť by sa nemali slová amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý po fiasku uviedol, že V. Zelenskému odporúčal, aby do Bieleho domu nechodil. A cez víkend dodal, prečo Zelenského správanie D. Trumpa aj jeho okolie tak vytočilo.
Všetci sa upokojíme
„Jediný spôsob, ako sa táto vojna môže skončiť, je Putin pri rokovacom stole. A v tejto chvíli ho má na celom svete šancu k tomu priviesť len prezident Trump,“ vyhlásil M. Rubio v rozhovore pre ABC. „Stráviť piatkovú schôdzku rozprávaním o tom, aký je Putin nespoľahlivý, by mieru nijako nepomohlo. Tri roky sme ho len kritizovali a kam nás to dostalo? Teraz sa snažíme dostať Rusov k rokovaciemu stolu. Možno dohodu nechcú, možno áno. Nevieme. Ale tri roky sme s nimi ani nerokovali,“ vysvetlil M. Rubio.
Stretnutie sa tak skončilo fiaskom, na ktorom sa obe strany navzájom zahnali do kúta. Teórie o tom, že to bolo na V. Zelenského vopred pripravené, sú rovnako relevantné ako tie, ktoré hovoria, že na seba jednoducho narazili dve egá. Po Washingtone však cez víkend nasledovalo demonštratívne veľkolepé prijatie V. Zelenského v Spojenom kráľovstve. A samit „desiatich ochotných“, teda európskych krajín pripravených ďalej podporovať Ukrajinu v boji proti Rusku. Zo samitu vzišlo poverenie dvoch jadrových mocností, Veľkej Británie a Francúzska, vytvoriť európsky mierový plán a prediskutovať ho s USA.
Aj keď naďalej platí, že zatiaľ sú mierové rozhovory záležitosťou Spojených štátov a Ruska – mimochodom, ďalšie neverejné dejstvo sa odohralo v čase Zelenského návštevy Washingtonu v tureckom Istanbule –, vracia to Európu do hry. Hoci samit bol jasnou podporou V. Zelenského, nebol namierený proti USA. Britský premiér Keir Starmer ako hostiteľ spolu so šéfom NATO Markom Ruttem aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom hľadali s ostatnými cestu, ako sa z piatkovej washingtonskej šlamastiky dostať. „V. Zelenskyj musí nájsť cestu, ako napraviť vzťahy s D. Trumpom,“ povedal jasne M. Rutte, ktorý ako šéf Aliancie chce udržať NATO pohromade. Veľmi dôležitá bola z tohto pohľadu aj účasť Turecka na rokovaní.
Prizvané bolo aj Česko, patriace v pomere k svojej veľkosti medzi najintenzívnejších podporovateľov Ukrajiny. „Nedeľná debata bola dôverná a všetci sa zhodli, že z nej nič nebudú vynášať von. A dávajú na stôl peniaze aj zbrane,“ uviedol bezpečnostný poradca českého premiéra Tomáš Pojar.
Trump je za dohodu
Následne zaradil spiatočku aj urazený D. Trump. Pomohli tomu telefonáty s európskymi premiérmi a prezidentmi. „Uzavrieme dohody so všetkými… vrátane Európy a európskych národov – a konali veľmi dobre… Sú to dobrí ľudia,“ vyhlásil D. Trump. „Väčšinu z nich poznám – sú to moji priatelia, hlavy štátov, hlavy rôznych krajín... Chcú to vyriešiť,“ dodal D. Trump. A čo sa týka budúcnosti dohody o využití nerastného bohatstva Ukrajiny, v rozpore s piatkovými vyhláseniami dodal, že nerastná dohoda s Ukrajinou nie je stratená. „Myslím si, že nie… Je to pre nás skvelá vec,“ uviedol D. Trump. „Len si myslím, že by mal byť vďačnejší,“ povedal na adresu V. Zelenského.
Dohoda, ktorej plný text priniesli napríklad ukrajinské noviny Kiev Post, nie je detailným, ale rámcovým dokumentom, ktorý by mohol nasmerovať investície do ťažby nerastov, predovšetkým zemného plynu, ropy a vzácnych kovov, a významne tak pomôcť ekonomickej obnove Ukrajiny. Američania sa v nej zaväzujú, že peniaze zarobené ťažbou nerastov budú investovať spätne na Ukrajine.
Protičínsky ťah
Ešte pred roztržkou označil V. Zelenskyj verziu dohody, ktorú pôvodne iniciovala ukrajinská strana, za „partnerskú zmluvu“. Podľa niektorých odborníkov je to istá verzia povojnového Marshallovho plánu na obnovu krajiny zničenej vojnou. Mnohé zdroje pripomínajú, že časť surovín, predovšetkým vzácnych kovov, o ktoré majú Američania záujem, sa nachádza na územiach, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko, prípadne okolo súčasnej frontovej línie. Odborné kruhy pripomínajú, že Ukrajina má okolo päť percent registrovaného nerastného bohatstva sveta. Na svojom území má významné náleziská dvadsiatich kritických surovín. Je ôsmym najväčším producentom mangánu na svete, v produkcii titánu je jedenásta na svete. V prípade produkcie grafitu, potrebného na výrobu batérií, je na štrnástom mieste. Má aj obrovské zásoby lítia, jedny z najväčších svetových baní na železnú rudu, veľké zásoby uhlia, ropy a zemného plynu.
Časť z toho je dnes na územiach okupovaných Ruskom a aj ťažba v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou si bude vyžadovať ohromné investície. Pre USA je to však protiťah proti Číne, ktorá v súčasnosti kontroluje ťažbu a zásoby mnohých kritických surovín. Preto spolupráca s Ukrajinou a výhľadovo aj s Ruskom dáva Američanom zmysel. Z tohto pohľadu preto nejde len o to, aby sa USA takto nepriamo aspoň čiastočne vrátilo mnoho desiatok miliárd dolárov vojenskej pomoci, ale aj o čiastočné vyrovnanie kľúčového súboja s Pekingom.
Bod desať zmluvy dokonca obsahuje aj prísľub bezpečnostných záruk Ukrajine. „Vláda Spojených štátov amerických podporuje úsilie Ukrajiny o získanie bezpečnostných záruk potrebných na vytvorenie trvalého mieru. Účastníci sa budú snažiť identifikovať všetky nevyhnutné kroky na ochranu vzájomných investícií, ako je definované v zmluve o fonde,“ uvádza sa v zmluve. Nie je to zďaleka to, čo Kyjev a V. Zelenskyj chceli, ale je to aspoň niečo. Zdá sa, že to aj bez účasti V. Zelenského s D. Trumpom nakoniec môže byť celkom dobrá dohoda. Pre USA, ale aj pre Kyjev. A ak v budúcich dňoch udržia Spojené štáty aj Ukrajina nervy na uzde, čoskoro bude podpísaná. A Ukrajincom napokon môže pomôcť obnoviť krajinu a urobiť ju takú silnú, že si na ňu Rusko už netrúfne.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
