Prevažná väčšina ekonómov sa zhoduje, že clá – napriek presvedčeniu prezidenta Donalda Trumpa – nie sú účinným nástrojom na zníženie deficitu bežného účtu. Empirické dôkazy túto tézu zatiaľ potvrdzujú len obmedzene, keďže globálne colné sadzby zostávajú na historicky nízkych úrovniach. Priemerné clá sa vo vyspelých ekonomikách pohybujú len v rozsahu niekoľkých percent. Čo stojí za touto zhodou ekonómov? Vysoké clá boli rozšírené v 20. a 30. rokoch minulého storočia. No neexistujú dôkazy, že by viedli k zlepšeniu bežného účtu. Spojené štáty zaznamenávali obchodný prebytok ešte v čase, keď prezident Herbert Hoover v roku 1930 prijal protekcionistický colný Smoot-Hawleyho zákon. Hoci následne nastal dramatický pokles svetového obchodu, obchodná bilancia USA nevykázala zlepšenie.

Aj pri absencii priamych dôkazov však ekonomická teória poskytuje robustný rámec na analýzu vplyvu ciel. Bežný účet je totiž v konečnom dôsledku determinovaný rozdielom medzi agregovanými úsporami a investíciami. V prípade USA národná miera úspor dosahuje približne 17 percent HDP, kým v Európskej únii je to 24 percent HDP – teda o sedem percentuálnych bodov viac. Keďže investičné miery v oboch ekonomikách sú podobné, rozdiel v úsporách sa priamo premieta do salda bežného účtu: USA v roku 2024 vykázali deficit takmer štyri HDP, zatiaľ čo EÚ zaznamenala prebytok na úrovni 2,7 percenta HDP. Colné opatrenia zavedené administratívou Donalda Trumpa – predovšetkým „recipročné“ clá oznámené 2. apríla a následne pozastavené 9. apríla – sa zameriavajú prevažne na obchod s tovarmi, ktorý však predstavuje len jednu zložku bežného účtu. Ostatné komponenty, ako bilancia služieb či výnosy z investícií, bývajú omnoho stabilnejšie a menej volatilné.

Teoreticky existujú dva makroekonomické kanály, ktorými by sa dalo saldo bežného účtu promptne zlepšiť: nárast miery úspor alebo pokles investícií. Protekcionistické opatrenia môžu k týmto efektom prispieť nepriamo – cez oslabenie podnikateľskej dôvery, prípadne recesiu. Pretrvávajúca neistota by mohla limitovať kapitálové výdavky firiem, zatiaľ čo rastúce spotrebiteľské ceny spôsobené drahším dovozom môžu obmedziť domácu spotrebu, kým sa nevyjasní situácia na trhu. Makroekonomické dôsledky by sa mohli prejaviť v priebehu pár mesiacov. Administratíva D. Trumpa totiž paralelne ohlasuje nové obchodné dohody – vrátane dohody so Spojeným kráľovstvom – a zároveň pozastavuje plánované clá na čínsky dovoz. Vzhľadom na preferenciu D. Trumpa uzatvárať bilaterálne dohody bez zásadných reformných požiadaviek možno predpokladať, že do skončenia moratória na „recipročné“ clá dôjde k ďalším obchodným kompromisom.

S poklesom politickej neistoty sa americká ekonomika pravdepodobne vráti k etablovanému makro-ekonomickému modelu nízkej miery úspor a vysokej investičnej aktivity – podporenému technologickým náskokom Spojených štátov, najmä v oblasti umelej inteligencie. Aj v prípade krátkodobého zlepšenia bežného účtu by preto chronický deficit USA s vysokou pravdepodobnosťou pretrval, rovnako ako prebytky iných hlavných svetových ekonomík. Zatiaľ čo vplyv ciel na celkové saldo bežného účtu zostane pravdepodobne obmedzený, ich efekt na bilaterálne obchodné bilancie môže byť zásadný. Údaje od roku 2018 ukazujú, že po zavedení ciel na čínsky tovar klesol podiel Číny na americkom dovoze z 21 na 14 percent. V rovnakom období sa podiel Číny na dovoze do EÚ mierne zvýšil nad 20 percent. Pre administratívu D. Trumpa môže byť zúženie bilaterálneho deficitu s Čínou postačujúce, keďže práve tieto bilancie sú kľúčovým referenčným bodom pri koncipovaní „recipročných“ ciel. Nedávne americko-čínske rokovania vyústili do predbežnej dohody o výraznom znížení dovozných ciel – minimálne počas dohodnutej 90-dňovej „pauzy“. Napriek tomu zostanú americké clá na čínske tovary o 30 percent vyššie ako na začiatku roka.

Dá sa očakávať ďalší pokles čínskeho exportu do USA, pričom čínski výrobcovia presmerujú časť produkcie na iné trhy – prednostne do EÚ. Tento nárast importu z Číny však neovplyvní fundamentálnu rovnováhu úspor a investícií v prijímajúcich ekonomikách. Krajiny s nižšou colnou expozíciou voči USA zaznamenajú nárast bilaterálnych prebytkov, zatiaľ čo ich bilancia s Čínou a ďalšími krajinami sa zhorší. Výsledkom budú zásadné zmeny bilaterálnych obchodných tokov. Tento proces si bude vyžadovať vysokú mieru adaptability zo strany priemyslu, ktorý sa bude musieť operatívne prispôsobiť novým vzorcom dopytu.

© Project Syndicate 2025, www.project-syndicate.org.