Niekoľko rokov sa mi vybavuje scénka z kanadskej ambasády v Prahe a po nástupe staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa čoraz častejšie. V tom čase vládol v Česku tandem Andrej Babiš a prezident Miloš Zeman. Vtedajšieho kanadského veľvyslanca Otta Jelinka, bývalého slávneho kanadského krasokorčuliara pôvodom z Československa, som sa pri rozhovore mimo záznamu položartom spýtal, či by sa nedalo emigrovať do Kanady, známej tým, že každoročne prijíma niekoľko stotisíc nových imigrantov. „To by ste si veľmi nepomohli. Viete, akého máme šialeného suseda? Spojené štáty na čele s Donaldom Trumpom! Buďte radi, že ste tu v Európe,“ odpovedal mi položartom O. Jelinek.
D. Trump sa ku Kanade predovšetkým po svojom znovuzvolení správa skutočne ako politický šialenec. Hneď po opätovnom zvolení uvalil na Kanadu pod úplne vymyslenou zámienkou, že od severného suseda prúdi do Spojených štátov vo veľkom droga fentanyl, 25-percentné obchodné clá. Kanada odpovedala rovnakou mincou. Aj preto D. Trump clá po dvoch dňoch pozastavil. Tretieho mája však začali platiť 25-percentné clá na dovoz autodielov do USA. Pre Kanadu platia len čiastočne a samotné americké automobilky mali zmätok v tom, čo teda platí a čo nie. Pretože napriek týmto krokom stále existuje dohoda o voľnom obchode medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA), vyrokovaná v prvom funkčnom období D. Trumpom. Dohoda, ktorú vtedy D. Trump označil za „najlepšiu na svete“.
Bude vám lepšie
Lenže v prípade Kanady nejde u D. Trumpa zďaleka len o obchod. Od svojho druhého zvolenia neustále a celkom vážne opakuje, že by sa severný sused mal stať 51. štátom USA. A veril, že priaznivci pohltenia Kanady vyhrajú kanadské parlamentné voľby, vyhlásené na konci apríla po odstúpení dlhoročného liberálneho premiéra Justina Trudeaua. Ten stál na čele Kanady uplynulých desať rokov a s D. Trumpom sa, diplomaticky povedané, nikdy veľmi nemuseli. Aby D. Trump ukázal, ako vážne to s pripojením Kanady myslí, koncom apríla urobil posledný pokus, ako ovplyvniť tamojšie voľby, ktoré sa začínali len niekoľko hodín po tom. V liste kanadským voličom, ktorý zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social, vyzval na voľbu priaznivcov pripojenia Kanady k Spojeným štátom.
„Veľa šťastia veľkému kanadskému národu. Zvoľte si muža, ktorý má silu a múdrosť znížiť vaše dane na polovicu, zadarmo a na najvyššiu úroveň na svete zvýšiť počet vašich ozbrojených síl, zoštvornásobiť vaše automobilové, oceliarske, hliníkové, drevospracujúce, energetické a všetky ostatné podniky bez ciel a daní, ak sa Kanada stane váženým 51. štátom USA.“ Svoje odporúčanie zakončil hrozbou, že v opačnom prípade už „Amerika nemôže dotovať Kanadu stovkami miliárd dolárov ročne, ktoré sme v minulosti minuli. Nemá to zmysel, ak Kanada nie je naším štátom“. Zrejme bol presvedčený, že tieto „argumenty“ nemôžu nezabrať.
D. Trump však úplne ignoroval prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých si zjednotenie s USA priala len desatina Kanaďanov, čo bolo, mimochodom, 4,5-krát menej než pripojenie k EÚ, ktoré má podporu 44 percent obyvateľov krajiny. Trumpove výroky aj praktické kroky však vyvolali hnev Kanaďanov na D. Trumpa a Spojené štáty vôbec. Ten viedol k spontánnemu bojkotu amerických výrobkov alebo napríklad aj k tomu, že Kanaďania prestali chodiť do divadiel na newyorský Broadway, čo tamojšie divadlá aj turistický priemysel v meste výrazne pocítili. Podľa toho dopadli aj aprílové parlamentné voľby. Jednoznačne v nich zvíťazili až do Trumpovho príchodu odpisovaní liberáli na čele s novým premiérom Markom Carneym. Ten v kampani otvorene hovoril o „zrade“ a sľuboval zmenu doterajšej orientácie Kanady na USA.
Pozorovatelia pripúšťajú, že okrem „faktora Trump“ liberálom pomohlo k víťazstvu úspešné prepriahanie z opozeraného a v uplynulých rokoch čoraz menej populárneho J. Trudeaua na energického M. Carneyho. Na druhej strane sa opozícia, pred niekoľkými mesiacmi obdivne hovoriaca o D. Trumpovi a vítajúca jeho nástup, chytila do vlastnej pasce. Z tej sa napriek snahe o kritický obrat voči krokom prezidenta USA už nedokázala dostať.
D. Trump hneď po oznámení výsledkov kanadských volieb pozval M. Carneyho do Bieleho domu. Ten však dal už vopred jasne najavo, že mosty boli spálené a niet cesty späť. „Kanada a USA potrebujú vytvoriť nové bezpečnostné a obranné vzťahy. Náš starý vzťah založený na postupne sa prehlbujúcej integrácii sa skončil. Otázka je, ako budú naše národy spolupracovať v budúcnosti a kam sa my v Kanade posunieme,“ uviedol nový kanadský premiér.
Ekonomická súčasť USA
Problémom je, že z pohľadu ekonomiky už Kanada v skutočnosti 51. štátom USA je. Previazanosť ekonomík a predovšetkým závislosť Kanady od obchodu so Spojenými štátmi sú enormné. A presahujú všetko, čo poznáme z Európy. Do USA z Kanady mieri 75 percent exportu. Veľmi zásadný je však aj export USA do Kanady, ktorý tvorí polovicu kanadského importu. Napríklad na import z Číny pripadá trinásť percent, z Mexika 5,5 a z Nemecka tri percentá.
„Sme najväčším zákazníkom USA. Nakupujeme od Američanov viac ako Čína, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko dohromady,“ uviedla v minulých dňoch kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová. Podľa nej má preto Ottawa v obchodnej vojne s Washing-tonom na Američanov veľmi silné páky. Kvôli predstave, aká veľká je previazanosť ekonomík USA a Kanady: Európska únia sa po vytvorení zóny voľného obchodu s Kanadou pred niekoľkými rokmi stala druhým najvýznamnejším ekonomickým partnerom dnes takmer 40-miliónovej krajiny. Napriek tomu sa na jej vývoze a importe podieľa približne len desiatimi percentami. Kanada, rozlohou druhá najväčšia krajina sveta, je zásadným producentom nerastných surovín.
V súčasnosti je štvrtým najväčším producentom ropy, šiestym najväčším producentom zemného plynu a dokonca druhým najväčším producentom uránu. Zároveň je významným producentom rúd a má kľúčové zásoby vzácnych zemín, potrebných predovšetkým pre najmodernejšie technológie. Kľúčovú časť ekonomiky aj obchodných vzťahov s USA však nevytvára priemysel, vývoz nerastného bohatstva ani výkonné poľnohospodárstvo, ale služby. Na tie pripadá 70 percent hrubého domáceho produktu krajiny. Na celý automobilový priemysel, tak často skloňovaný v obchodnej vojne s USA, zhruba len desať percent.
Mimo reality
Napriek ekonomickej napojenosti na USA je Kanada úplne iná krajina. V mnohých oblastiach, daňami počnúc a sociálnym zabezpečením nekončiac, oveľa podobnejšia Európe než USA. O zmenách presadzovaných D. Trumpom nehovoriac. Aj preto podporuje vstup Kanady do EÚ 44 percent Kanaďanov a proti je len 33 percent. „Sme poctení výsledkami prieskumu. Ukazujú príťažlivosť Únie aj to, aká veľká časť kanadských občanov oceňuje EÚ a jej hodnoty,“ vyhlásila Európska komisia. Ale hneď druhou vetou nadšenie Kanaďanov rázne schladila. „Článok 49 Zmluvy o Európskej únii však uvádza, že o členstvo v EÚ môžu žiadať iba európske štáty,“ dodal Brusel. Kanaďania si tak musia vystačiť s kráľom Karolom III., v súčasnosti posledným symbolom, ktorý Kanadu spája s Európou viac ako s USA.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
