Počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa mnohí považovali 45. prezidenta Spojených štátov amerických za chybu systému. V súčasnosti sa z tejto chyby stala nová norma. Ako 47. prezident bude mať ešte silnejšiu pozíciu. Viac ho rešpektujú členovia Republikánskej strany, ktorá kontroluje Senát i Snemovňu reprezentantov. Jeho plány sa vo viacerých oblastiach zdajú realizovateľnejšie než v minulosti. Trumpovi sa pripisuje „nepredvídateľnosť“ v zahraničnej politike, je to však často skôr dôsledok jej nepochopenia.
Nick Paton Walsh na webe CNN píše, že širším cieľom Donalda Trumpa je „znížiť globálnu angažovanosť USA vo svete“. Nazdáva sa, že je to v rozpore s americkou podporou izraelských konfliktov. No možno sa mýli. Natíska sa paralela s politikou takzvaného izolacionizmu niekdajšieho prezidenta Jamesa Monroea, známou aj ako Monroeova doktrína. Trumpova „doktrína“ nie je jednoduchý ústup USA zo svetovej politiky. Ide skôr o definovanie sfér vplyvu. Časť vládnucich kruhov doteraz najsilnejšieho štátu sveta si uvedomuje, že donekonečna nemôže byť najsilnejší. Namiesto obrany svetovej hegemónie preferujú nové vymedzenie geopolitického záujmu a sústredenie sa na hlavného protivníka. Globálne zníženie angažovanosti USA tak môže byť spojené s jej lokálnym zvýšením na úkor Teheránu či Pekingu, alebo v blízkosti amerických hraníc. Na druhej strane odchod USA z istých regiónov môže viesť k deštrukcii geopolitického poriadku týchto oblastí.
Nepriateľ číslo jeden
„Čína je nepriateľom číslo jeden pre Trumpov nový tím,“ píše Karl Maier pre agentúru Bloomberg. Ian Bremmer na webe Project Syndicate dodáva, že „návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu takmer určite spustí neriadené oddelenie najdôležitejšieho geopolitického vzťahu na svete, čínski lídri však budú oveľa menej zmierliví ako počas jeho prvého funkčného obdobia“. Na Trumpovu obchodnú vojnu sa Čína pripravila a svoje ekonomické väzby rozvíja v iných smeroch. Ochladenie hospodárskych väzieb dvoch najvplyvnejších štátov sveta zmenšuje ochotu riešiť rozpory mierovou cestou a Čínu môže povzbudiť v pritvrdení politiky voči Taiwanu. Podľa amerických tajných služieb, na ktoré sa odvolávajú viaceré médiá, Si Tin-pching prikázal čínskej armáde do roku 2027 dosiahnuť spôsobilosť vojensky obsadiť Taiwan.
Ako píše server Politico, izraelský premiér Benjamin Netanjahu za Trumpa zrejme získa voľnejšiu ruku než za Bidena. Trump v minulosti odstúpil od jadrovej dohody s Iránom a nahradil ju stratégiou maximálneho tlaku. Teherán na to reagoval urýchlením svojho jadrového programu a dnes je na úrovni „jadrového prahu“, píšu The Times of Israel. Rozhodnutie, či bombardovať iránske jadrové zariadenia, analytici očakávajú v blízkom čase. Niektorí izraelskí predstavitelia veria, že Trump podporí bombardovanie.
Americká legislatíva z decembra 2023 bráni prezidentovi USA vystúpiť z NATO bez dvojtretinového súhlasu Senátu alebo zákona Kongresu. Bola reakciou na Trumpove hrozby vystúpenia USA z aliancie. Podľa servera Politico však táto legislatíva nie je „vzduchotesná“ a Trump môže napodobniť krok, ktorý v júni 1966 využil Charles de Gaulle – niečo ako funkčné vystúpenie z NATO. V minulosti Trump pohrozil, že USA nebudú brániť tie štáty NATO, ktoré nevynakladajú na obranu dosť, a požadoval splnenie záväzku dvoch percent HDP na obranu. Teraz požiadavku zvýšil na päť percent.
Alibi, prečo nebrániť spojencov, bude mať asi vo viacerých prípadoch napriek tomu, že štáty NATO výdavky na zbrojenie určite drasticky zvýšia. No nielen to. Rozvinutejší americký zbrojný priemysel môže pri prudkom náraste zbrojenia v Európe nielen zachovať, ale aj navýšiť svoju konkurenčnú výhodu nad európskym. Druhou stranou tejto mince je pokles výkonnosti európskej ekonomiky a zníženie sociálnych výdavkov.
Geopolitické hranice
Trumpova politika smeruje k „europeizácii“ vojny vo východnej Európe. Vytvorenie demarkačnej línie na Ukrajine síce ukončí jednu fázu horúcej geopolitickej konfrontácie, ale nie problém ako taký. Rusko investovalo do vojny priveľa na to, aby sa uspokojilo so ziskom časti ľavobrežnej Ukrajiny. Pre naplnenie konceptu takzvanej strategickej hĺbky potrebuje reálne kontrolovať podstatne väčšie územie. Ruský štátny rozpočet na roky 2025 až 2027 ráta s navýšením zbrojných výdavkov na bezprecedentnú úroveň. Rusi zrejme v ďalších troch rokoch vynaložia na vojnu viac peňazí ako počas predošlých troch vojnových rokov. Asi to nie je preto, že by očakávali mier. Na Trumpove vyhlásenia, že na Ukrajine rýchlo zabezpečí mier, reagoval Kremeľ rezervovane. Rusku sa totiž v opotrebovávacej vojne darí.
Vyčerpanú Ukrajinu Trump s Putinom zrejme rozdelia. Následne možno očakávať na jej území vznik nestabilnej zóny. Nasledujúca fáza konfliktu tak môže byť spojená s ďalším vojenským zasahovaním Ruska na Ukrajine aj v okolí. Trumpovou predstavou je zrejme prenechanie vymedzenia nových geopolitických hraníc medzi Ruskom a Západom Európanom. USA na tom môžu ešte aj zarobiť a ich priama vojenská neúčasť znižuje pravdepodobnosť jadrového konfliktu. Negatívnou stránkou je, že to môže byť spojené so sériou ďalších vojen v Európe, prípadne s jednou veľkou európskou vojnou. O jej riziku otvorene hovoria vysokí predstavitelia v Rusku i na Západe.
V epoche zmien
„Svet prechádza sto rokov nevídanými zmenami,“ citovala agentúra Reuters čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Podľa Putina bude ďalších dvadsať rokov vo svete turbulentnejších než predošlé dve dekády. Od D. Trumpa sa očakáva, že bude jedným z nástrojov hlbokých zmien vo svete. Dnešný svet je iný ako ten, v ktorom sa v európskej geopolitickej aréne rozhodovalo, ktorá veľmoc bude svetovým hegemónom, v ktorom Čína nebola globálne významná a konflikt na Blízkom východe bol len evergreenom zahraničných správ. Spojené štáty prechádzajú na geopolitický model, v ktorom jeden svetový hegemón neexistuje a pre USA by už rozhodujúcim „frontom“ nemala byť Európa. Donald Trump je aj výrazom tohto prechodu.
Autor pracuje v oblasti politickej a sociálnej analýzy. Špecializuje sa na problematiku politickej kultúry, ideológií a politických systémov.
