Líder slovenského maloobchodu, britský reťazec Tesco, sa pred časom rozhodol urobiť zmeny v najväčších tuzemských predajniach. Zmenšil niektoré veľké, redukoval počet nonstop prevádzok a skracoval aj otváracie hodiny, rovnako ako aj ďalší konkurenti.

„Dnes už zákazník nechce chodiť pri nákupoch po desaťtisíc štvorcových metroch, a preto naše hypermarkety zúžime. A ďalej v nich nebudeme ponúkať ani niekoľko desiatok druhov tej istej potraviny. Už to nie je potrebné,“ povedal na konferencii týždenníka TREND Retail manažment člen Predstavenstva Tesco Stores SR Martin Kuruc.

Retailová jednotka sa rozhodla uberať smerom, ktorý je typický pre diskontné siete. Užšia, no dobre zacielená ponuka tovaru na kompaktnom priestore, v ktorom kupujúci nemusí zdolávať dlhé vzdialenosti medzi regálmi. To je len pár parametrov formátu, ktorému sa solídne darí chytať na háčik zákazníkov.

Predajne diskontných obchodníkov vyrastajú ako huby po daždi a ich popularitu medzi spotrebiteľmi potvrdzujú aj solídne finančné výsledky. Zjednodušene napísané, kým rentabilita tržieb Lidla dosiahla vlani pred zdanením takmer desať percent, pri Tescu bol podiel čistého zisku na tržbách za uplynulých päť rokov v priemere necelé tri a pri Bille zhruba jedno percento.

TREND nazrel do kuchyne troch diskontných reťazcov, ktoré úspešne rozvíjajú biznis na slovenskom trhu.

Triumf diskontov: čo stojí za ich úspechom

„Sme poháňaní optimalizáciou, efektivitou všetkých procesov, niekedy až do zbláznenia,“ hovorí manažér Lidla pre predaj a logistiku Miroslav Růžička. Zdroj: Martina Brunovská

LIDL

Premena dravca

Nemecký Lidl prišiel na Slovensko v roku 2004 ako posledný z veľkých zahraničných obchodných reťazcov. Dravá sieť dohnala časovú stratu a vypracovala sa na jedného z najväčších a najúspešnejších retailových hráčov.

Triumf diskontov: čo stojí za ich úspechom

„Diskont bol na začiatku vnímaný trošku pejoratívne, Slováci ho poznali len zo zahraničia,“ hovorí Miroslav Růžička, konateľ Lidla a manažér pre oblasť predaja a logistiku. Lidl, Aldi, Hofer, Norma alebo Penny boli pred rokmi reprezentanti takzvaného hard diskontu.

V ponuke mali najmä trvanlivé potraviny, mrazené mäso, pár druhov ovocia a zeleniny, žiadne čerstvé pečivo. Stačili dve kasy bez skenerov, pokladníčky vedeli naspamäť kódy stoviek artiklov.

Aj slovenské začiatky Lidla vyznievali trochu rozpačito. Zákaznícky neprívetivý interiér predajne s neznámymi značkami tovaru v škatuliach na paletách budil nedôveru. Plusom však boli nižšie ceny, než na aké boli ľudia zvyknutí v iných obchodoch.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa