Klientka hľadí do svojho smartfónu so spustenou appkou pôžičkovej firmy a hovorí si: „Úspešná podnikateľka by chcela úver na auto? Tak do toho som ochotná ísť.“ Klik, a jej peniaze sú na ceste. Klientka má dobre investované, jej dlžníčka si zas môže kúpiť, čo chcela. Znie to ako reklama -- a aj to reklama je. A nie zo žiadnej hypermodernej krajiny, ale zo susedného Česka. Propaguje pohodlie, dobrý výnos, lacné vybavenie a žiadne otravné návštevy pobočiek a vypĺňanie papierov.

Toľko povrch. Čoho sa boja bankári, je podstata nového obchodného modelu: celé požičiavanie prebieha mimo bankových kanálov, z účtu len odídu peniaze a na iný účet sa pripíšu. Avšak na samotnom úverovom biznise, ktorý je pre banky chlebom, zarába technologická spoločnosť. V úvodnom príklade je to česká firma Zonky. A nejde o žiadny testovací start- up, stojí za ním finančná skupina HomeCredit z impéria Petra Kellnera. Ten má síce v skupine banku, ale postrehol, že klasickým bankovým domom úspešne konkurujú technologické firmy. A tak jednu z nich sám založil.

Je tak trocha iróniou, že sa banky boja akurát finančno-technologických firiem: finančný sektor ako celok patrí totiž medzi najväčších investorov do IT vôbec. Rozprávanie sa s IT manažérmi v bankách zároveň býva aj odpoveďou, prečo sa často malé, šikovné firmy vedia zahryznúť do finančného biznisu tak, že to banky prekvapí. Vnútorné procesy schvaľovania a vývoja jednotlivých súčastí bankového softvéru sú natoľko komplikované, že od nápadu k jeho realizácii prebehnú mesiace. „A potom príde právne oddelenie, ktoré to ešte viac skomplikuje,“ komentuje jeden z infomanažérov veľkej slovenskej banky.

Start-upy nie sú zviazané legislatívou ani zložitými schvaľovacími procesmi, dnešné systémy umožňujú rýchlo – a lacno – vytvoriť prototyp služby, ktorú tím vymyslí napríklad na obede. Kým v banke ešte len hľadajú niekoho, kto by sa k nápadu vyjadril, malý start-up už dolaďuje funkcionalitu vo vnútorných testoch. Prirovnanie k malému, mladému, svižnému Dávidovi, ktorý len v pastierskom rúchu skolí obrneného Goliáša obyčajným kameňom z praku, sa priam natíska. Otázkou týchto mesiacov je, či sa Dávid – teda fintechy – stane kráľom tak, ako v Starom zákone.

Technológie strašia banky. Berú im biznis

Začal to PayPal

Čím sú fintechy väčšie a čím viac preberajú na seba funkcie banky, tým viac sú v zornom poli regulátorov. Klasický príklad, ktorý stál pri zrode všetkých budúcich fintechov, PayPal technologických legiend Elona Muska a Petra Thiela, už dávno nie je disruptívnou silou vo finančnom biznise. Má vlastné pravidlá ochrany klienta a vrátenia peňazí (presne ako kartové spoločnosti), plní podmienky ochrany proti praniu špinavých peňazí (rovnako ako banky) a vo väčšine krajín spadá priamo pod dohľad centrálnych bánk (podobne ako väčšina tradičných podnikateľov na finančnom trhu, od bánk cez správcov peňazí po poisťovne a sprostredkovateľov).

Nehovoriac o tom, že ako firme kótovanej na burze jej dýchajú na krk akcionári. Sama sa môže sťažovať na vlny napodobňovateľov – čínsky AliPay je napríklad takmer presnou kópiou PayPalu vrátane integrácie s internetovým megatrhoviskom. Tam, kde má PayPal svoj eBay, má AliPay obchod Alibaba.

Obrovský trh

Sťažovanie sa však nie je namieste, transakčný biznis, jeden zo základov bankovníctva, bol v čase vzniku PayPalu na prelome milénia jasným terčom. Prevod peňazí bol pomalý a komplikovaný, platenie na internete v reálnom čase prakticky nemožné a zahraničné prevody stáli veľa peňazí. Odvtedy sa situácia zásadne zmenila, medzery na trhu však stále ostali. Slovákovi nepríde napríklad zahraničný prevod ako 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa