Poľský premiér Donald Tusk nepatrí k politikom, ktorí by sa dali pokladať za spojencov Donalda Trumpa. Napriek tomu sa poslanci Európskeho parlamentu v jeho nedávnom prejave kritiky staronového amerického prezidenta nedočkali. „Nepýtajte sa, čo môže Amerika urobiť pre Európu. Pýtajme sa sami seba, čo my môžeme urobiť pre seba. Čo môžeme urobiť pre našu bezpečnosť,“ uviedol D. Tusk v parafráze slávneho prejavu amerického prezidenta J. F. Kennedyho. Ako recept na Trumpovu nevyspytateľnosť trojnásobný poľský premiér a päťročný „prezident“ Európskej únie ponúkol slogan, ktorý pre istotu niekoľkokrát v angličtine zopakoval. „Európa bola, je a bude veľká,“ znie Tuskova parafráza Trumpovho „make America great again“.
Poľsko v tom môže byť Európe príkladom, pretože sa tým samo riadi. Hoci si Tuskova poľská vláda na čele s Občianskou koalíciou nerozumie s prechádzajúcimi vládcami z Práva a spravodlivosti takmer v ničom, v pokračovaní rýchleho vyzbrojovania poľskej armády D. Tusk a Jarosław Kaczyński našli zhodu. Poľsko chce v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine tento rok vyčleniť na obranu viac ako päť percent HDP. Teda toľko, koľko žiada od členov NATO aj samotný D. Trump. USA v pomere k HDP dávajú na obranu menej ako Poľsko, ktoré sa pýši najsilnejšou armádou v Európe a treťou po Turecku a USA v celom NATO. „Nie sú to investície len do našej vlastnej poľskej bezpečnosti, ale do bezpečnosti celej Európy,“ povedal D. Tusk a vyzval, aby celá Európa jeho krajinu bez odkladov nasledovala.
Menej zelené
To však nie je jediné, na čom sa Donaldovia Tusk a Trump zhodnú. Pre Poľsko, jednu z najpriemyselnejších krajín Európskej únie, ktorej hospodárstvo až donedávna stálo takmer výlučne na energii z uhlia, je prospešné aj drsné americké odmietanie Zelenej dohody. A to vrátane plánov na zvýšenie ťažby fosílnych palív, ktoré by mali čiastočne smerovať do Európy, vyradiť ruský plyn aj ropu a celosvetovo znížiť ceny energetických surovín. Zatiaľ čo v bohatých západných krajinách je časť obyvateľov ochotná a schopná za zelené energie a elektromobilitu si priplatiť, v Poľsku, ktoré sa len nedávno dostalo na úroveň chudobnejších krajín západnej Európy, je táto ochota veľmi malá. A v ďalších krajinách strednej Európy, ako je Česko, Slovensko alebo Maďarsko, ešte menšia. Podobná situácia je však napríklad vo východnom Nemecku.
D. Tusk, ktorého krajina teraz pol roka predsedá Európskej únii, plnou váhou svojho hlasu vyzval na návrat zo zelených oblakov späť na zem a prispôsobenie zelenej agendy udržaniu konkurencieschopnosti Únie. Tá obzvlášť brutálne prehrávala v cenách energií už za Joea Bidena, o tých Trumpových nehovoriac. Preto D. Tusk adresoval bruselskému vedeniu veľmi tvrdé slová, ktoré v tejto podobe pravdepodobne verejne ešte nikdy od žiadneho európskeho premiéra nezazneli: „Je neprijateľné, aby sme mali v Európe najdrahšiu energiu na celom svete. Ak nemôže byť najlacnejšia, mala by byť aspoň viac-menej na rovnakej úrovni ako v iných krajinách.“ A požadoval zmenu obchodu s emisnými kvótami a celkové zmiernenie Európskej zelenej dohody.
Česko ako spojenec
Slovensko si D. Tuska príliš nevšimlo, pretože minulý týždeň vo veľkom riešilo hlavne Roberta Fica a jeho „štátny prevrat“. Najsilnejšia podpora zmien navrhovaných D. Tuskom alebo skôr rozriedenia Zelenej dohody preto zaznela z Česka. Zhodli sa na tom dokonca aj pred jesennými voľbami tvrdo sa napádajúci občianski demokrati premiéra Petra Fialu a hnutie ANO Andreja Babiša. „D. Tusk v mene poľského predsedníctva práve navrhol zásadné prehodnotenie Green Dealu vrátane ETS 2 [nový systém obchodovania s emisnými kvótami – pozn. TRENDU]. Politicky ani hospodársky si EÚ nemôže dovoliť ďalšie zdražovanie základných životných potrieb,“ uviedol europoslanec a podpredseda ODS Alexandr Vondra.
A. Vondra podľa Českého rozhlasu poznamenal, že Tuskove návrhy sú správnou reakciou na nového amerického prezidenta Trumpa. Aj europoslankyňa za ANO Klára Dostálová ocenila Tuskov výrok k zelenej úniovej politike. „Až dnes sa ukazuje, že sme mali od úplného začiatku pravdu a D. Trump to potvrdil. Škoda, že Ursula von der Leyenová to nevidí a v Davose na konferencii hovorí úplne opačne,“ uviedla K. Dostálová. Problémom Dostálovej tvrdenia je však to, že tvrdú Zelenú dohodu odsúhlasil ako premiér ešte A. Babiš a jeho vláda.
Otočiť nebude ľahké
Predsedníčka Európskej komisie U. von der Leyenová minulý týždeň v Davose vyhlásila, že bez ohľadu na USA bude Európa udržiavať zelený kurz. „Parížska dohoda je aj naďalej najlepšou nádejou pre celé ľudstvo. Takže Európa zostane v kurze a bude pokračovať v spolupráci so všetkými národmi, ktoré chcú chrániť prírodu a zastaviť globálne otepľovanie,“ vyhlásila. Ako však poznamenal web Politico, do Davosu prišla naprázdno, pretože jej vlaňajší sľub, že sa Európska únia stane svetovým lídrom v zelených technológiách, vyšumel do prázdna.
Problém však nie je v dodržiavaní či nedodržiavaní aspoň základných obrysov Parížskej dohody. Problém je v systéme obmedzení a tvrdých termínov, ktoré Európska únia v minulých „prezelenelých“ desiatich rokoch prijala. Teraz sa tieto termíny blížia a je toho hotového menej, než malo byť. Komisia aspoň začína priamy dialóg s automobilkami, ako sa vyhnúť drastickým pokutám za výrobu a hlavne za predaj menšieho než plánovaného množstva elektromobilov. Podobné je to s hutami, chemickými fabrikami, elektrárňami na uhlie, ale v dohľadnom čase aj s izoláciou budov. Všetko naplánované na ružové časy bez covidu a vojny na Ukrajine.
Samotná Ukrajina stála Európsku úniu zhruba pol bilióna eur, na covid si Únia požičala ešte viac. Minulých päť rokov sa však v otázke Zelenej dohody išlo tak, akoby sa nič z toho nestalo. Až teraz tí chudobnejší vo východnej časti Európy a tí múdrejší v tej západnej chápu, že to takto nepôjde. Obzvlášť v situácii, keď ekonomickí konkurenti na čele s USA s Green Dealom najmenej dočasne končia alebo si v prípade Indie a Číny nastavia o niekoľko desaťročí neskoršie realistickejšie termíny. Znalci prostredia v Bruseli však varujú, že obrat k triezvej zelenej politike je v rámci celej EÚ stále ešte pomerne ďaleko. A že počet spojencov, ktorých v tom stredná Európa má, je pomerne malý. Stredoeurópskych politikov tak čaká ešte veľa práce, kým presvedčia bohatú časť kontinentu. Jeden prejav, hoci od samotného D. Tuska, na tom nič nemení. A D. Trump na to takisto nestačí, hoci jeho zľavnený plyn by EÚ nakoniec pomohol. Aspoň tým, že by sa v Únii prestalo v čase, keď nefúka a nesvieti, páliť namiesto zatiaľ stále drahého zemného plynu európske, austrálske a juhoafrické uhlie.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz