Obstarávatelia na Slovensku obstarávajú neúmerne dlho a podľa vlaňajšieho prieskumu nadácie Zastavme korupciu navyše končí každá štvrtá súťaž v koši. V drvivej väčšine pri výbere víťaza zohľadňujú len kritérium najnižšej ceny. Lenže známa fráza hovorí, že „nie sme takí bohatí, aby sme kupovali najlacnejšie veci“. Nízka cena totiž nevyhnutne, ba priam nikdy nejde ruka v ruke s požadovanou kvalitou. Nekvalitné veci sa kazia, treba ich častejšie meniť, nespĺňajú očakávania alebo vôbec nefungujú. Kupujúc niečo, na čom záleží, preto treba hľadať kompromis, nájsť ochotu do kvality investovať. Kým nízka cena môže obstáť napríklad pri kúpe surovín, málokto by sa ňou riadil pri kúpe služby. Nie na všetko však možno byť odborník a definovať kvalitu môže byť náročné. V prípade špecifických nákupov je preto prirodzené dať si poradiť.

Obzvlášť dôrazný by pri nákupoch mal byť štát. Investované peniaze sú totiž verejné a následky podcenenej voľby znáša celá spoločnosť. Prax však doposiaľ ukazuje skôr opak. Verejné obstarávania vrátane najväčších a dlhodobých investícií, ako sú napríklad infraštruktúrne projekty, v drvivej väčšine zohľadňujú len kritérium najnižšej ceny. Súťažné podklady navyše často vznikajú bez širšej diskusie za zatvorenými dvermi, sú nepresné či nekonkrétne, čo smeruje k zdĺhavému objasňovaniu a námietkam.

Na snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj počas tlačovej konferencie na tému Zonácia národných parkov 18. júna 2020 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
Neprehliadnite

Budaj: Zelené verejné obstarávanie na Slovensku zaostáva

Krívajúca odbornosť

Obstarávatelia na Slovensku nielenže obstarávajú neúmerne dlho a podľa vlaňajšieho prieskumu nadácie Zatavme korupciu končí každá štvrtá súťaž v koši. V rebríčku Zindex, v ktorom mimovládni analytici zoradili 93 inštitúcií podľa kvality vyhlásených súťaží, sa ani jeden z veľkých infraštruktúrnych obstarávateľov neumiestnil v prvej polovici.

Zabehnuté koľaje prípravy súťaží bez diskusie a nákupov za najnižšiu cenu je nutné zmeniť. „Verejné obstarávania na dodávky prác a služieb v stavebníctve patria medzi najkomplikovanejšie a najnáročnejšie. Vyžadujú náležitú odbornú starostlivosť a profesionálny prístup investora,“ hovorí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Súťaže sú podľa neho pripravované narýchlo, kvalita súťažnej dokumentácie je nízka a rovnako odbornosť obstarávateľa.

Podľa stavbárov problémom nie je legislatíva. Zákon o verejnom obstarávaní ponúka dostatok nástrojov, ktorými možno procesy zefektívniť. Tkvie skôr v nedostatočnej schopnosti obstarávateľov dať si poradiť. „Súťaže sú často nedostatočne a nejasne pripravené, niekedy ani nie je zrejmé, čo vlastne majú uchádzači oceňovať,“ vysvetľuje gestor komisie ZSPS pre verejné obstarávanie Radoslav Šály. Výsledkom sú nekompatibilné ponuky, zdĺhavé vysvetľovanie a často až zrušenie súťaže, čím uchádzači prídu o prostriedky vynaložené na prípravu ponúk.

„Zotrvačné súťaženie o najnižšiu cenu už vyčerpalo svoj potenciál a konzervuje priemernosť a nízku kvalitu.“ Pavol Kováčik, prezident ZSPS
Zdroj: TASR
„Zotrvačné súťaženie o najnižšiu cenu už vyčerpalo svoj potenciál a konzervuje priemernosť a nízku kvalitu.“ Pavol Kováčik, prezident ZSPS

Ani štátny obstarávateľ nemôže byť odborníkom na všetko a predísť častému rušeniu súťaží by mohla lepšia diskusia pri ich príprave. Napríklad formou prípravných trhových konzultácií (PTK), keď zadávatelia verejných obstarávaní transparentne a bez narušenia hospodárskej súťaže požiadajú nezávislých odborníkov alebo účastníkov trhu o radu.

Ponuky zasa možno vyhodnocovať aj na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality. Zamerať sa len na cenu je rýchle a jednoduché. S odstupom času sa však nezriedka ukáže, že zhotoviteľ za sľúbenú cenu dielo nedokáže dodať alebo sa cena navýši dodatkami.

Riešením podľa ZSPS môže byť využívanie metódy best value, ktorú verejné inštitúcie využívajú pri obstarávaní projektov dopravnej infraštruktúry, IT služieb či poradenských a konzultačných služieb napríklad v Holandsku alebo Škandinávii. Spočíva najmä v tom, že obstarávateľ uzná svoju nižšiu odbornosť v porovnaní s dodávateľom. Hodnotiace kritériá preto formuluje relatívne voľne, vďaka čomu môžu dodávatelia preukázať svoju odbornosť a ponúknuť riešenie, ktoré bude spomedzi konkurencie vynikať.

Český príklad

Nedávne pilotné nasadenie metódy best value má za sebou aj česká Správa železniční dopravní cesty. Rozhodla sa ju použiť pri obstarávaní štúdie realizovateľnosti plánovanej vysokorýchlostnej trate, ktorá má spojiť mestá Brno, Přerov a Ostrava. Projekt zahŕňa modernizáciu súčasnej trate medzi Brnom a Přerovom so zvýšením traťovej rýchlosti na 200 kilometrov za hodinu a vybudovanie úplne nového pokračovania rýchlotrate do Ostravy s plánovanou rýchlosťou až do 350 kilometrov za hodinu.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa