Jednoduchšia správa, menej administratívy či viac nástrojov v rukách štátu. Tak by mala vyzerať nová legislatíva o zaisťovaní majetku, s ktorou už pomaly finišuje ministerstvo spravodlivosti. V prípade súhlasu parlamentu by mohlo odzvoniť problémom s ľuďmi typu Ladislava Bašternáka alebo Mariana Kočnera. Obaja totiž svoje majetky pod hrozbou trestného stíhania previedli na rodinných príslušníkov a iné spriaznené osoby. Súd v prípade L. Bašternáka, ktorý si odpykáva päťročný trest za daňové podvody, len nedávno rozhodol, že prepisy majetku boli účelové. Podnikateľ s výraznými väzbami na bývalú vládnu stranu Smer-SD tak môže napokon prísť o všetko.

Monika Jankovská
Neprehliadnite

Nový týždeň priniesol spoluprácu roka. S políciou chce hovoriť Monika Jankovská

Cieľom legislatívneho opatrenia rezortu spravodlivosti je zaviesť nové spôsoby, ktoré dajú kompetentným orgánom možnosť konať v dostatočnom predstihu. „Chceme umožniť štátu, aby včas mohol zaistiť majetok osôb, u ktorých je nevyhnutné urobiť neodkladné úkony na zaistenie majetku, pri ktorom je vážne podozrenie, že bol nadobudnutý trestnou činnosťou alebo ním môže byť páchaná trestná činnosť a neznesú odklad,“ ozrejmil zámery ministerstva hovorca šéfky rezortu Márie Kolíkovej Peter Bubla.

Kde bude časový limit

V súčasnosti už existujú možnosti zaistenia majetku podľa trestného poriadku, ale v legislatíve sú určité limity, ako sa dá postupovať.

Najmä v trestnom konaní je dôležité v prípade majetkových trestov zasiahnuť včas. Ak je dnes obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť tohto činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a existuje obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní aj prokurátor majetok obvineného zaistiť. „Súd zaistí majetok obvineného vždy, keď uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť,“ hovorí advokát a odborník na trestné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš Strémy.

V prípade, že štát nezasiahne, môže dodatočne využiť iba takzvané odporovateľné právne úkony, na ktoré sa však vzťahuje trojročná lehota. Konať môže súdom stanovený konkurzný správca. Problém sa však ukázal napríklad pri L. Bašternákovi, kde konkurzná správkyňa Lenka Ivanová dlhé mesiace nekonala, až jej to napokon musel nariadiť súd.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa