- Predstavujeme TREND Týždňa
TREND Týždňa je analytický seriál týždenníka TREND, ktorý pripravuje Janko Michal – dátový novinár s bohatou praxou v slovenských a českých médiách. Roky pôsobí ako autor v denníkoch Hospodářské noviny (ČR) a týždenníku TREND (SR), kde sa špecializuje na ekonomické analýzy a vizualizácie dát. Prihláste sa do nášho pravidelného týždenného newslettra a nezmeškajte najdôležitejšie články TRENDu.
Grécko, Bulharsko, Slovensko – to je trojica najmenej prosperujúcich krajín v Európskej únii. Vyplýva to z tohtoročného vydania Indexu prosperity, ktorý zostavila Slovenská sporiteľňa na základe 116 indikátorov zoskupených do niekoľkých pilierov od ekonomiky po spoločnosť. Slovensko podľa neho po roku opäť kleslo pod Rumunsko.
Slovensko má veľmi zlé skóre hneď v niekoľkých ukazovateľoch. Patria medzi ne nízky počet firiem, vysoké výdavky na domácnosť (vrátane energií), malý objem finančných aktív domácností a tiež veľa rokov práce potrebných na zarobenie sumy na kúpu bytu.
Krajina pod Tatrami vykazuje nadpriemernú dojčenskú úmrtnosť a nízky vek dožitia v zdraví. Sú tu pridlhé stavebné konania a vysoký počet obcí. „V reforme samosprávy vidíme príležitosť na vyššiu efektivitu, podporu konsolidácie, ale najmä možnosť, ako efektívne využívať eurofondy,“ verí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Nové hrozby
Veľa z uvedených problémov trápi Slovákov dlhodobo, ale v niektorých smeroch sa situácia zhoršila len nedávno. „Najvýraznejší prepad Slovensko zaznamenalo v indikátore slobody médií,“ konštatujú autori indexu. Za pokles až pod úroveň roku 2018, keď bol zavraždený Ján Kuciak, môže podľa nich politický a legislatívny tlak. „Je to zrkadlo spoločenskej klímy, v ktorej slovenskí novinári čelia rastúcemu tlaku, verbálnym útokom a politickým zásahom do nezávislosti médií,“ podotkli analytici.
Skóre Slovenska znižuje aj konsolidácia verejných financií, ktorá je podľa Slovenskej sporiteľne šitá horúcou ihlou a ohrozuje konkurencieschopnosť domácich firiem. Zároveň sa cena práce zvýšila na 18,50 eura za hodinu – to je viac ako v iných krajinách V4, v Litve, Lotyšsku i Portugalsku. Slovenské podniky platia aj tretiu najvyššiu cenu za elektrinu. Na výskum a vývoj dávajú príliš málo, len nepatrný zlomok svojich výdavkov.
Nízka dôvera
Peňazí nazvyš nemajú ani domácnosti, pretože napriek poklesu nezamestnanosti a rastu príjmov ide stále príliš veľký podiel ich výdavkov na bývanie – či už jeho obstaranie, alebo chod. Nezmenili to ani limity na ceny energií. Slováci majú v porovnaní s priemerom EÚ o tri pätiny nižšie úspory a ukladajú si ich konzervatívne, teda s nízkym výnosom. Dôvera slovenských spotrebiteľov v ekonomický vývoj sa pohybuje pod dlhodobým priemerom.
To, že je možné vyšvihnúť sa zo dna medzi lepší priemer, ukazujú Estónsko a Slovinsko. „Slovinsko dokázalo udržať vyššie tempo rastu HDP ako Slovensko, a to pri lepšej cenovej stabilite. Vyššie sú aj komplexnosť slovinskej ekonomiky a investície do školstva, vedy a výskumu,“ načrtáva M. Kočiš ingrediencie receptu na úspech. Aj vďaka prístupu k moru, nižšej závislosti od surovín z Ruska a zameraniu na farmaceutický priemysel sa Slovinsku podľa neho darí presun k znalostnej ekonomike s vyššou pridanou hodnotou.
- Ako sa odraziť od dna
- Autori Indexu prosperity Slovenskej sporiteľne zdôrazňujú, že napriek súčasnému zaostávaniu má Slovensko potenciál stať sa jednou z najrozvinutejších krajín v Európe. Ku konkurencieschopnosti krajiny podľa nich vedie desať krokov, z ktorých najdôležitejší je ten prvý: jasná vízia. Medzi ďalšie kroky patria štrukturálne reformy, zastavenie odlevu mozgov, lákanie talentov, adresnejšie sociálne transfery, efektívnejšia konsolidácia, podpora právneho štátu, dôvery v inštitúcie a politickej kultúry, investície do vzdelávania, diverzifikácia ekonomiky či navýšenie prostriedkov pre výskum a vývoj.
- Michal Janko
V českom médiu Economie pôsobí od jesene 2013, predtým šesť rokov pôsobil vo VLM. Špecializuje sa na vizualizáciu dát.
