Štrnásty generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte bol štrnásť rokov premiérom Holandska. Udržať sa na čele vlády krajiny, ktorá je známa tým, že nemá päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu a v posledných voľbách sa tam dostalo pätnásť politických strán a zoskupení, bola dobrá príprava na misiu v súčasnej Severoatlantickej aliancii.
Prvý samit, ktorý Rutte, možno preto, aby ho mal čo najviac pod kontrolou, zvolal do domovského Haagu, fungoval ako dobre namazaný stroj a počas necelých dvoch dní sa ani raz nezadrhol. A predovšetkým hlavný hosť, nevyspytateľný americký prezident Donald Trump, z neho odchádzal nadmieru spokojný. „NATO bude s nami veľmi silné. Pokiaľ ide o článok päť – plne za ním stojíme,“ vyhlásil Trump.
Aj v porovnaní so štvrtkovým samitom Európskej únie, ktorý naň v neďalekom Bruseli takmer nadväzoval, bežal ten aliančný ako hodinky. „NATO jednoducho ukázalo, že je stále dobre fungujúcou vojenskou organizáciou. Závery boli pripravené dopredu, v Haagu už nikto veľmi o ničom nediskutoval a za deň bolo hotovo. Trump spokojne odletel. Schválenie zvyšovania výdavkov na obranu je pritom doslova revolučný krok,“ hovoril v Bruseli jeden zo stredoeurópskych diplomatov. „Naopak, tu na samite EÚ mám pocit, že každý musí ukazovať svoju dôležitosť, ,vy-kecať‘ sa, niečo skomplikovať alebo si k tomu aspoň povedať svoje. Oproti NATO je to táranie,“ dodal v piatok nadránom pred návratom z Bruselu diplomat.
Nepovšimnuté Slovensko
Pritom aj samit EÚ bol úspešný. Predĺžil všetky sankcie proti Rusku a na to, že Maďarsko nepodporilo vstup Kyjeva do EÚ, si už tak nejako zvyšných 26 štátov zvyklo. Domáce slovenské prestrelky medzi Robertom Ficom a Andrejom Dankom pre podporu vstupu Ukrajiny do EÚ si všimli len slovenskí novinári.
Podobné to bolo aj na samite NATO. To, že prezident Pellegrini nešiel do Haagu s jasným mandátom vlády, že premiér Fico prehlásil, že nehľadiac na záväzok Slovensko žiadne výdavky na obranu v budúcom roku zvyšovať nemieni, alebo že niekoľkokrát nahlas uvažoval nad neutralitou Slovenska, bolo pod rozlišovaciu schopnosť všetkých, ktorí o samite NATO v Haagu informovali. Rovnako ako údajná spoločná snaha Slovenska a Spojeného kráľovstva rozložiť zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent na ešte dlhšie obdobie než do roku 2025.
Ak si niekto nejaký nesúlad na samite NATO všimol, tak to bolo v prípade Španielska, veľkého a dôležitého člena Aliancie, kde v súčasnosti vládnu socialisti. Madrid bol posledný, kto sa k záväzku v záverečnom dokumente pridal. A prvý, kto verejne prehlásil, že takto vysoko svoje výdavky zvyšovať nemieni. Aj keď i Španielsko zvýšilo svoje výdavky na obranu, zdvihli sa v tomto roku z hanebného jedného na 1,2 percenta HDP, čo je v súčasnosti najmenej v celej Aliancii. Keď sa človek pozrie na mapu, je vzhľadom na vzdialenosť od Ruska a úplne iné záujmy jasné, prečo to tak je. Premiér Pedro Sanchéz mohol navyše argumentovať, že za jeho vlády sa za sedem rokov zvýšili výdavky na obranu o 70 percent a aj teraz ich chce zvyšovať. „Výdavky na úrovni dvoch percent HDP je dostatočný cieľ, realistický a hlavne zlučiteľný s naším sociálnym modelom,“ prehlásil Sanchéz a trochu pokazil idylickú atmosféru samitu. Vyslúžil si tak Trumpove hrozby, že mu tieto reči spočíta cez clá na vývoz španielskeho tovaru do USA.
Český prezident generál
Český prezident Petr Pavel, ktorý sa ako bývalý druhý najvyšší muž NATO tešil na samite veľkej vážnosti a sedel za stolom s Donaldom Trumpom aj holandským kráľovským párom, upozornil, že samotné čísla Alianciu neposilnia. „Zhoda spojencov znamená návrat k tomu, kvôli čomu Aliancia vznikla, teda k princípom kolektívnej obrany, ale aj k zodpovednosti jednotlivých krajín za svoju pripravenosť,“ uviedol generál Pavel.
Dal za pravdu americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že európski členovia musia zvýšiť svoje výdavky, aby dorovnali nepomer, keď 350-miliónové USA dávajú na obranu oveľa viac než všetky zvyšné štáty NATO s takmer 630 miliónmi obyvateľov. Na tom nič nezmenil ani fakt, že v uplynulom roku vydali na obranu v pomere k HDP viac než USA hneď tri štáty NATO – Poľsko, Estónsko a Litva.
„Dlh, ktorý sme nahromadili, teraz musíme odstrániť. Ak sa nechceme spoliehať iba na USA, ktoré nám dávajú najavo, že to bremeno nebudú niesť donekonečna, musíme s tým niečo urobiť,“ doplnil prezident, podľa ktorého výška výdavkov priamo zodpovedá tomu, čo všetko musia aliančné krajiny doplniť, aby boli vierohodné. „So samotnou tabuľkou, že sme dosiahli päť percent, sa žiadny konflikt vyhrať nedá. Ale s reálnymi schopnosťami, ktoré sú dostupné v čase, keď ich potrebujem, áno,“ dodal generál. Dokopy sa musí dať predovšetkým Európa. Panuje v nej roztrieštenosť výzbroje aj zbrojárskej výroby a podobne je na tom aj výskumná základňa.
Airbus ako vzor
Pritom existujú príklady, že to ide aj inak, čo ukazuje napríklad Airbus. Ten vďaka fungujúcej francúzsko-nemecko-britskej spolupráci poráža všetkých svojich konkurentov vrátane amerického Boeingu. Niekedy však postačia spoločné nákupy, ako v prípade projektu vedeného Nemeckom European Sky Shield, v ktorom má desiatka európskych krajín zaobstarať americko-izraelský protiraketový systém, ktorý by eliminoval ruskú hrozbu.
Ďalšou vecou je popri efektívnosti vynaložených peňazí otázka 1,5 percenta zo spomínaných piatich percent, ktoré môžu krajiny použiť na „duálne ciele“. Slovensko si tak do výdavkov na obranu chce v nasledujúcich rokoch napríklad započítať „vojenskú“ nemocnicu v Prešove za 600 miliónov eur. Česi zasa plánujú započítavať opravy mostov, diaľnic, letísk či železníc.
Mnoho z plánov NATO na viac než zdvojnásobenie tempa zbrojenia a výdavkov na obranu závisí od Ruska, ktorého pokračujúca agresia proti Ukrajine a obrovské výdavky na zbrojenie a faktický prechod na vojnovú ekonomiku sú hlavným dôvodom súčasných pohybov v Aliancii. Uviedol to aj Rutte, keď spomenul jeden z mála verejne známych cieľov, za čo chcú štáty NATO
obrovské miliardy eur na obranu minúť.
„Je to napríklad päťnásobné zvýšenie kapacít protivzdušnej obrany, pretože každý deň vidíme nad Ukrajinou ruský teror z neba. Musíme byť schopní sa pred takýmito útokmi brániť,“ uviedol. Lenže práve Putinova politika, ukončenie agresie proti Ukrajine, Trumpove postoje voči Ukrajine a Rusku sú všetko veľké neznáme. Na druhej strane sa má pomoc Ukrajine podľa nových pravidiel započítavať do výdavkov členských krajín NATO na obranu.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
