Plantáže rýchlorastúcich drevín nie sú pre ich citlivosť na dostatok vlahy či burinu jednoduchý biznis. Udržať ich pri živote najmä pri úvodnom zakoreňovaní nie je ľahké.

No pre istý odber i zaujímavé ceny na úrovni päťdesiat eur za tonu drevnej štiepky predsa len lákajú.

Potvrdzuje to aj príbeh mladého východoslovenského podnikateľa Miroslava Forgáča, ktorý na Slovensku ako prvý rozbehol pestovanie rýchlorastúcich drevín vo väčšom už pred vyše šiestimi rokov. Najskôr v tomto biznise pohorel a pohneval si aj zopár investorov, ktorí s ním spolupracovali.

Plantáže ho však stále lákajú. A sklamaným investorom núka rekultiváciu vysadených plantáží podľa nového, už istejšieho biznis modelu. Aj vďaka tomu, že jeho vŕby prežili v pôvodne očakávanej kvalite a produkčnosti zhruba 60 ton z hektára aspoň na jednom mieste. Na cirkevných pozemkoch katolíckeho duchovného Mariána Kuffu v okolí Žakoviec pri Poprade.

Tajnostkárski Švédi

M. Forgáč prišiel na myšlienku zakladania plantáží energetických drevín, keď dumal, ako by mohol bez veľkých peňazí rozbehnúť nejaký rozumný biznis. Chodil po knižniciach, surfoval po internete. Zaujali ho obnoviteľné zdroje energií. Osobitne keď zistil, že z dreva z plantáží sa vyrába teplo lacnejšie ako z plynu.

Spojil sa so švédskym šľachtiteľom vŕb, ktorý mu bol ochotný dodať sadbový materiál. A začal oslovovať farmy a majetných ľudí, ktorí by chceli zakladať plantáže. Ihneď skúšal dohadovať aj odberné kontrakty v teplárňach na biomasu. Pred vyše šiestimi rokmi od neho viacero záujemcov odobralo švédske vŕby a od Malaciek až po Veľké Kapušany založili celkovo šesťsto hektárov plantáží.

„Nakoniec to však dopadlo tak, že sto hektárov sa muselo úplne vyorať a ostatné plochy nedosahovali Švédmi sľubované výnosy. Preto, lebo som od Švédov nedostal všetky potrebné informácie,“ spomína M. Forgáč. Škandinávsky dodávateľ ho napríklad dopredu neinformoval, ako sa treba porátať s burinami.

Mladý podnikateľ, majiteľ firmy Forgim, slovenským pestovateľom na úvod dobre poradil, že na vŕbu si treba vybrať primerane vlhké pôdy. No od Švédov sa už nedozvedel, že ihneď po objavení burín je ich nutné plečkovať a treba použiť aj herbicídy. „Keď som Švédom volal, že nám to na Slovensku ohrozuje burina, tak sa zatajovali. Bola to veľká škoda, lebo boj s burinami zvyšuje investíciu do plantáží len o desatinu,“ hovorí M. Forgáč.

Podobné problémy podľa neho narobila švédska firma svojim odberateľom aj v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku či Rumunsku. „Švédski šľachtitelia svoju firmu napokon nezvládli a prebrali ju iní majitelia – zoskupenie švédskych farmárov Salixenergi Europa. Od nich som sa dozvedel, že pri štarte sa treba o vŕby starať ako o zemiaky. Až keď sa ujmú, sú odolnejšie,“ ozrejmuje M. Forgáč.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa