Zatiaľ čo sa hovorí o zavedení štvordňového pracovného týždňa ako o ceste k lepšiemu fyzickému i mentálnemu zdraviu zamestnancov, na opačnom konci spektra sa objavujú návrhy na zrušenie štyroch štátnych sviatkov. Obe témy – každá s úplne inou filozofiou – majú spoločný cieľ: dosiahnuť dlhodobú rovnováhu medzi výkonom hospodárstva a zdravím verejných financií. Jedna prostredníctvom oddychu a ľudskejšieho pracovného modelu, druhá cez zvýšenie počtu pracovných dní. Tieto dva návrhy sú však v kontraste. Kým prvý sa spolieha na vyššiu produktivitu, druhý stavia na kvantitu práce.
Vplyv na príjmy
Legislatívny návrh, ktorý počíta s možnosťou štvordňového pracovného týždňa, predpokladá zachovanie celkového týždenného fondu pracovného času. To znamená, že ak zamestnanec odpracuje 40 hodín počas štyroch dní, jeho mzda a odvody zostanú nezmenené. Analýzy možných vplyvov zavedenia štvordňového pracovného času na výnosy z daní a odvodov by mali byť podľa odborníkov zohľadnené zo strany predkladateľov príslušnej novely Zákonníka práce.
„Pri schvaľovaní predmetnej novely by mal zákonodarca na všetky tieto atribúty brať zreteľ,“ hovorí Matej Dostál z advokátskej kancelárie KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s tým, že v súčasnosti nie je možné smerodajne sa vyjadriť ku konkrétnym potenciálnym vplyvom, napríklad na rozpočtový deficit. Idea štvordňového pracovného týždňa má zachovať dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času s tým, že výslednej mesačnej mzdy zamestnanca na výplatu sa zmena nedotkne. Vplyv na daň zo závislej činnosti alebo odvodové zaťaženie by teda mal byť za takýchto okolností neutrálny.
Efektivita a absencie
Od štvordňového pracovného týždňa si mnohí sľubujú zlepšenie produktivity, pokles fluktuácie či zníženie absencií. Ak má zamestnanec dlhší víkend, môže sa lepšie regenerovať, venovať rodine a osobnému rozvoju, čo môže pozitívne ovplyvniť jeho výkonnosť v práci. Partner a zakladateľ advokátskej kancelárie KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI Miloš Kvasňovský však upozorňuje, že návrh legislatívnej úpravy nenavrhuje zaviesť štvordňový pracovný týždeň plošne a záväzne ani pre všetkých zamestnancov, ani pre všetkých zamestnávateľov. Ide len o možnosť zamestnanca požiadať o úpravu pracovného času tak, aby bol rozvrhnutý do štyroch pracovných dní.
Tomu koreluje povinnosť zamestnávateľa tejto žiadosti zamestnanca vyhovieť po predchádzajúcom prerokovaní so zamestnancom, a to za predpokladu, že to bude povaha prevádzky zamestnávateľa umožňovať. Cieľom návrhu novely Zákonníka práce je zavedenie určitej alternatívy k päťdňovému pracovnému týždňu, ktorý zamestnanci a zamestnávatelia v súčasnosti poznajú ako štandardný.
Posudzovanie a vyhodnocovanie dôsledkov zavedenia možnosti štvordňového pracovného týždňa bude závisieť od toho, aký počet zamestnancov prejaví o takúto úpravu pracovného času záujem, a od toho, aký počet zamestnávateľov bude mať vhodné prevádzkové možnosti na to, aby zamestnávateľ mohol žiadosti zamestnanca o úpravu pracovného času na štvordňový pracovný týždeň vyhovieť. M. Dostál pripomína, že rozloženie pracovného času do štyroch dní môže byť pre niektorých zamestnancov náročné, keďže ide o dlhší pracovný deň. Je preto dôležité sledovať spätnú väzbu zo strany zamestnancov aj zamestnávateľov a prispôsobovať sa praxi.
Potenciál technológií
K tomu, aby podniky aj pri kratšom pracovnom týždni zachovali alebo dokonca zvýšili produkčný výkon, môžu prispieť moderné technológie. Investície do automatizácie či umelej inteligencie môžu vyvážiť kratší čas prítomnosti zamestnancov. „Zakotvenie možnosti skrátenia ‚pracovného týždňa‘ na štyri dni nemá mať za cieľ stagnáciu či zníženie produkcie zamestnávateľov. Cieľom je prístup smerujúci k udržaniu produktivity i konkurencieschopnosti, v ideálnom prípade k ich navýšeniu,“ vysvetľuje M. Dostál.
Konkrétne dosahy je však podľa neho zložité odhadnúť, keďže novela Zákonníka práce nepredpokladá jej automatické „plošné“ uplatňovanie. Praktické dôsledky bude možné vyhodnocovať až na základe relevantnej vzorky subjektov, ktoré začnú fungovať v rámci dobrovoľného modelu štvordňového pracovného týždňa.
Najväčšie výzvy čakajú podľa M. Kvasňovského malé a stredné podniky, ktoré nemajú dostatok personálu ani technológií. Ak sa ukáže, že pre tieto firmy je model neudržateľný, zákonodarca zrejme upraví uplatniteľnosť tohto režimu, než aby zavádzal nové formy štátnej podpory.
Sviatky pod tlakom
Návrh viacerých ekonómov na zrušenie štyroch štátnych sviatkov má za cieľ zvýšiť počet odpracovaných dní, a tak podporiť hospodársky rast. Ide o priamy zásah do tradičného rytmu práce a oddychu, ktorý by však mohol podľa odborníkov obmedziť kultúrne a rekreačné aktivity.
„V rámci všeobecného kultúrneho ponímania zamestnancov akékoľvek rušenie štátnych sviatkov, ktoré bolo štandardne spojené s pracovným voľnom, nie je vnímané pozitívne,“ upozorňuje M. Kvasňovský. Na druhej strane vníma aj potrebu prihliadať na komplikovanú ekonomicko-hospodársku situáciu, pre ktorú je zníženiu počtu sviatkov alebo dní pracovného pokoja prínosom.
Návrh môže mierne zvýšiť výkon ekonomiky. Na druhej strane však hrozí zníženie potenciálu spotreby v sektoroch ako turizmus a kultúra. Paralelu so štvordňovým pracovným týždňom v tomto prípade M. Kvasňovský nevidí. „Pokiaľ ide o porovnanie redukcie štátnych sviatkov s uplatňovaním štvordňového pracovného týždňa, tak miera porovnateľnosti bude závisieť od rozsahu, v akom budú môcť zamestnanci a zamestnávatelia uplatňovať model skráteného pracovného týždňa.“
Riziká možných zmien
Z pohľadu právneho rámca, spoločenských očakávaní a verejných financií predstavuje štvordňový pracovný týždeň systémovú reformu. No ak nebude sprevádzaný vyváženými opatreniami, môže vyvolať aj negatívne dôsledky. Návrh štvordňového pracovného týždňa hodnotí M. Dostál ako možnosť pre zamestnanca rozložiť si ideálnejšie pracovný týždeň a získať viac času na vlastnú sebarealizáciu, rodinu, záujmy.
Akékoľvek hodnotenie vo vzťahu ku kvalite života či k udržateľnosti verejných financií však bude podľa neho závisieť od miery jeho uplatniteľnosti a od toho, ako sa tieto účinky prejavia z pohľadu výkonnosti ekonomiky. „Rozloženie štyridsiatich pracovných hodín z piatich dní na štyri môže byť po určitom čase pre niektorých zamestnancov až prekvapivo náročné, a to čo do počtu pracovných hodín denne i potreby dennej výkonnosti,“ zdôrazňuje M. Dostál s tým, že Slovensko stojí pred rozhodnutím, či uprednostniť ľudskejší a flexibilnejší model práce alebo zvoliť prísnejší režim podporený navýšením počtu pracovných dní.
Obe cesty majú oporu v racionálnych argumentoch. Až budúcnosť ukáže, ktorá z nich zabezpečí udržateľnú rovnováhu medzi ekonomickým výkonom a životnou spokojnosťou obyvateľstva.
- Príklady zo zahraničia
- Zatiaľ čo v Belgicku a Spojenom kráľovstve sa model štvordňového pracovného týždňa testuje v hybridnej forme, Island ukazuje, že plošná aplikácia môže byť úspešná. Pre ostrovnú krajinu je príznačné, že až 90 percent zamestnaného obyvateľstva pracuje v režime štvordňového pracovného týždňa, pričom uvedený systém je pevne etablovaný v islandskej zamestnaneckej kultúre. Slovensko by sa malo podľa expertov inšpirovať týmito príkladmi, no prispôsobiť ich špecifickým podmienkam. „Z pohľadu potenciálneho prijatia modelu štvordňového pracovného týždňa do legislatívnych podmienok Slovenska je možné sa prikloniť k hybridnému režimu podľa príkladu Belgicka či Spojeného kráľovstva, pričom ďalšie prehlbovanie či, naopak,redukovanie tohto modelu úpravy pracovného času bude nevyhnutne závisieť od aplikačnej praxe,“ dodáva Miloš Kvasňovský z advokátskej kancelárie KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI.
Článok je súčasťou HR seriálu , ktorého partnerom je advokátska kancelária KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI.
Ďalšie dôležité správy
