Veľké očakávania

Emmanuel Macron je hlboko presvedčený o nutnosti prehlbovať európsky integračný projekt a momentálne je najväčším advokátom zásadných reforiem politík a fungovania EÚ na starom kontinente. Francúzsko sa vďaka tomu teší imidžu krajiny, ktorá sa snaží o modernizáciu a zodpovednú politiku v domácom i európskom kontexte. Časopis Foreign Policy už stihol E. Macrona pre jeho reformistické úsilie a európsky zápal zaradiť na úroveň velikánov ako Charles de Gaulle a Francois Mitterrand.

Francúzsko za posledné dva roky uskutočnilo nevídanú reformu trhu práce, ktorá uvoľnila tradične striktné pravidlá prepúšťania zamestnancov, ako aj systém dohodovania miezd. Paríž dokonca znížil rozpočtový deficit pod tri percentá HDP, čo je hodnota, ktorú nedokázal splniť od roku 2007 (viac na inom mieste).

V čase, keď sa Európa nervózne dívala na vývoj v Nemecku, kde vo voľbách v roku 2017 triumfovala krajne pravicová AfD a únia CDÚ/CSU Angely Merkelovej utrpela veľké straty, vystúpil E. Macron na pôde parížskej Sorbony.

Predniesol štátnický prejav o budúcnosti EÚ, ktorý mnohí komentátori označili za jeden z najlepších príspevkov k vízii starého kontinentu v histórii. Hovoril o vzniku samostatného rozpočtu pre eurozónu, ktorý by jej členom pomáhal lepšie reagovať na prípadné krízy a hospodárske výzvy, o vytvorení novej funkcie ministra financií eurozóny, ako aj o harmonizovanej korporátnej dani či európskom azylovom úrade.

Krajiny, ktoré mali ambíciu ďalej prehlbovať európske jadro, to vnímali ako závan pozitívnej energie. Z Nemecka, bez ktorého je akákoľvek európska reforma nemysliteľná, však prišla vlažná reakcia poukazujúca na prílišný centralizmus. Trhliny vo francúzsko-nemeckom tandeme sa odvtedy vinú až dodnes. Francúzsky prezident však odvážne plány na reformu EÚ nevzdáva.

Žlté vesty útočia

Dobrý imidž Francúzska ako iniciátora reforiem a snahy o rozpočtovú zodpovednosť narušili v minulom roku masové protesty hnutia žltých viest. Problémom neboli samotné požiadavky protestujúcich, ktoré sa postupne čoraz viac ľavicovo radikalizovali, ale to, že E. Macron im čiastočne podľahol.

Predstaviteľov hnutia pôvodne vyhnal do ulíc hnev z avizovaného zvýšenia dane z pohonných látok. Postupne sa však demonštrácie s konkrétnym cieľom zmenili na pouličné rabovačky a násilie. Žlté vesty rozšírili svoje požiadavky na celkové zvýšenie kúpnej sily obyvateľstva, ktoré mala vláda zabezpečiť cez zníženie daní pracujúcich, zvýšenie dôchodkov a minimálnej mzdy. Tým najvyšším cieľom protestujúcich sa však stal sám prezident E. Macron, ktorý zostáva pre mnohých ľavicovo orientovaných Francúzov symbolom bankárskej a oligarchickej elity.

Francúzsko môže mať tie najlepšie vízie pre obnovu Európy, ale prichádzajú v zlej historickej chvíli

Pod tlakom státisícov protestujúcich ľudí oznámil pán Elyzejského paláca určité ústupky, ktoré však nezostali bez vplyvu na verejné financie. Zvýšenie dane z pohonných látok sa odložilo a zmrazilo sa aj zvyšovanie cenových taríf za elektrinu a plyn. Vláda sľúbila, že zvýši minimálnu

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa