Okrem dlhodobo vysokých cien energií sa firmy v hutníctve dostali pod tlak lacnej konkurencie z Ruska, Ukrajiny a predovšetkým z Číny. Tamojší hutnícky priemysel, už i tak poznačený nadkapacitou, musel vplyvom spomalenia domácej ekonomiky hľadať nové odbytové trhy. Len za posledné dva roky sa tak export ocele z Číny do krajín Európskej únie viac ako zdvojnásobil, spotreba na starom kontinente však zostáva pod úrovňou predkrízového roku 2008.

Prepad cien

Dovoz lacnej čínskej ocele tak vyvolal silný tlak na ceny. Tie sa vlani celosvetovo prepadli až o štvrtinu v porovnaní s predošlým rokom a spôsobili krízu v celom oceliarskom sektore. Firmy mali problém vyťažiť svoje kapacity, čo ich ťahalo do strát. V rámci úsporných opatrení pristúpili k prepúšťaniu a zatváraniu nerentabilných prevádzok. Len vo Veľkej Británii prišlo o prácu viac ako päťtisíc zamestnancov.

Keďže sa problémy v sektore začali prejavovať až v druhej polovici vlaňajška a na najväčšieho hráča odvetvia, ktorým je s polovičným podielom na tržbách košický U.S. Steel, dopadli v plnej sile až v prvom kvartáli tohto roka, čísla hutníckeho priemyslu nie sú až také dramatické. Tržby hutníckych firiem s dvadsať a viac zamestnancami klesli vlani o necelé dve percentá na 3,95 miliardy eur. Napriek tomu ide o najhorší výsledok od krízou poznačeného roku 2009, i keď doteraz najslabší rok 2013 podliezli len mierne.

Oceliari sa po krátkom nadýchnutí opäť dostávajú do krízového režimu

Všetky články a rebríčky z ročenky TREND TOP v priemysle

Čistý zisk podnikov vzrástol o takmer dve tretiny na 156 miliónov eur. Polovicu z neho však tvorili len dve firmy – košický U.S. Steel a hlinikáreň Slovalco. Obe vlani zároveň vyplácali nemalé dividendy. Košické oceliarne tak spravili prvýkrát od roku 2012.

Pozitívom minuloročných výsledkov bol päťpercentný nárast pridanej hodnoty, ktorej podiel na tržbách v odvetví prekročil 21 percent. Priemerná mzda medziročne stúpla o päť percent. Sektor však v rovnakom období prišiel o takmer tisíc zamestnancov a ich počet dosiahol najnižšiu úroveň od roku 2009. Keďže slovenskí hutníci sú bytostne nadviazaní na export, ktorý tvorí viac ako osemdesiat percent ich tržieb, čísla za aktuálny rok budú výrazne horšie, ak sa situácia na globálnom trhu s oceľou nezlepší.

U.S. Steel opäť na odchode

O tom, že je situácia na trhu zlá, hovorili slovenskí manažéri v hutníctve už začiatkom minulého roka. Vtedy bola hlavným problémom ukrajinská konkurencia, ktorá vplyvom konfliktu s Ruskom stratila prístup na tamojší trh a nasmerovala svoje aktivity k Európe, kde vytláčala nízkymi cenami slovenských producentov. Problém lacného čínskeho dovozu a poklesu cien sa naplno ukázal až koncom vlaňajška, keď košická fabrika U.S. Steel pre nedostatok zákaziek skrátila dočasne výrobný týždeň na štyri dni. A opäť sa na stôl vrátila aj téma predaja košického závodu.

Problémy železiarní sa čiastočne premietli už na minuloročných výsledkoch, keď tržby U.S. Steelu klesli o päť percent na 2,1 miliardy eur. Tie pritom tvoria viac ako polovicu z celkových tržieb hutníckeho priemyslu na Slovensku.

Čistý zisk vlani narástol jedenapolnásobne na 43 miliónov eur, ale takmer dvanásť miliónov eur vyplatil podnik vo forme dividend. Firma preinvestovala viac ako 120 miliónov eur, ktoré smerovali predovšetkým do infraštruktúry, keď fabrika prikúpila dva pojazdné miešače na prevoz surového železa z vysokých pecí do oceliarne. Oceliarne investujú aj do rekonštrukcie a modernizácie kotolne spojenej s výstavbou nového kotla a odprášenia dvoch vysokých pecí, na čo podnik získal prostriedky z eurofondov.

Negatívny vývoj z konca vlaňajška sa naplno prejavil v prvom kvartáli tohto roku. Ten oceliarne ukončili s prevádzkovou stratou 12,5 milióna eur. Stále to však bolo menej ako ostatné prevádzky amerického koncernu. Košický U.S. Steel zareagoval na situáciu na trhu šetrením. V prvých mesiacoch tohto roka ponúkol zamestnancom odstupné, ak sa rozhodnú odísť z podniku dobrovoľne. Následne začala firma od apríla pravidelne na mesačnej báze prepúšťať do tridsať zamestnancov s cieľom vyhnúť sa hromadnému prepúšťaniu.

U.S. Steel totiž podpísal začiatkom roka 2013 so slovenskou vládou memorandum, v ktorom sa výmenou za zvýhodnené výkupné ceny elektriny, prísľub eurofondov a peňazí z predaja emisných kvót zaviazal do konca roku 2017 hromadne neprepúšťať. V prípade predaja košickej dcéry do piatich rokov od podpisu memoranda by zasa museli americkí vlastníci zaplatiť štátu sankcie podľa dohodnutého vzorca.

Memorandum ako zdrap papiera

Ani jedno z toho však, zdá sa, Američanom nebránilo urobiť z memoranda trhací kalendár. Okrem znižovania počtu zamestnancov sa totiž začali 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa