Štvrť Nørrebro mala najprv prisťahovalcov a zlú povesť, dnes má park, ktorý priťahuje milióny turistov. Superkilen síce v preklade znamená Obrovský klin, napriek tomu je príkladom, ako môžu kvalitné verejné priestory spájať najrôznejších ľudí.

Superkilen sa snaží spájať šesťdesiat rôznych národností žijúcich v zložitých sociálnych podmienkach jednej štvrte. Ako vznikla myšlienka na takýto park?

Kodaň chcela park, ktorý by pomohol lepšie integrovať imigrantov žijúcich v tejto časti mesta a dať im lepšie verejné priestory. Nebol to teda náš nápad. Mesto vyhlásilo súťaž spolu s nadáciou Realdania a už zadanie hovorilo o myšlienke verejného priestoru pre imigrantov.

Uspeli ste s dosť odvážnym riešením...

Vyhlásené boli dve prvé miesta a mali sme rok na to, aby sme dokázali, že náš čudný nápad bude fungovať. Až potom nám dali objednávku. A to už bolo pred takmer desiatimi rokmi. K realizácii viedol dlhý proces dohodovania a diskusie s mestom.

Navrhol park pre imigrantov, ktorý sa stal atrakciou Kodane

Martin Rein-Cano Zdroj: Tomáš Novák

Je veľký rozdiel medzi súťažným návrhom a realizovaným parkom?

Napokon ani nie, základné črty - myšlienka prvkov z rôznych krajín aj myšlienka červeného, čierneho a zeleného priestoru - zostali. Samozrejme, mnohé detaily sa počas procesu doladili a spresnili.

Trojfarebná kombinácia je pre park dosť neobvyklá.

Priestor rozdeľuje cesta na dve časti. Dôležitá bola pre nás rôznorodosť a reagovali sme na to tromi rôznymi priestormi. Červené námestie je spojením s hlavnou ulicou, je mestskejšie a rušnejšie. Čierny trh je menší, útulnejší, orientovaný viac na susedstvo, a zelený park je naplnením požiadavky ľudí na viac zelene vo štvrti.

Hlavnou myšlienkou sú objekty zo všetkých krajín, odkiaľ pochádzajú obyvatelia štvrte. Ľudí ste zapojili do príprav tým, že ich mohli sami navrhovať. Ako to vyzeralo?

Najprv sme spustili webovú stránku, kde mohli ľudia pridávať návrhy. Vôbec to však nefungovalo. Participácia je pre ľudí, ktorí tu žijú, pracujú, chodia do školy. Lenže tu žijú ľudia z krajín, kde im nikto nikdy nedal možnosť vyjadriť sa, vždy boli postavení pred hotovú vec. Rozmýšľali sme, ako ich motivovať, aby sa zapojili. Navrhnúť objekt z domácej krajiny, na ktorý by boli hrdí, predsa nie je nič zložité. Tak sme chodili od dverí k dverám s tlmočníkmi. Nebolo však jednoduché nadviazať s nimi komunikáciu. Aj tak sme mnohé objekty napokon navrhli sami.

Navrhol park pre imigrantov, ktorý sa stal atrakciou Kodane

Park Superkilen v Kodani Zdroj: Iwan Baan

Čo bol najbláznivejší nápad?

Myslím si, že bláznivá je autobusová zastávka z Kazachstanu. Je trochu bokom a vyzerá, že by mohla fungovať. Dnes je totiž všetko orientované na funkčnosť. Verejný priestor by však mal byť aj trochu disfunkčný. Mal by nás vytrhnúť zo sveta, v ktorom treba byť perfektný. Mal by byť priestorom, v ktorom sa môžeme hrať. Dôležitý je humor.

Vlastne sme boli neúctiví ku každému. Ale aj moslimovia majú zmysel pre humor

Humor je tu aj v objektoch, ktoré sú obvykle brané veľmi vážne. Napríklad šmykľavka v tvare burky. Ako na to ľudia reagujú?

Musím povedať, že to funguje. Dokonca sme boli nominovaní na Aga Khan Award (architektonické ocenenie projektov, ktoré napĺňajú potreby spoločností s významným zastúpením moslimov, pozn. TREND). Neboli sme neúctiví k nikomu. Vlastne sme boli neúctiví ku každému. Ale aj bežní moslimovia majú zmysel pre humor, to iba extrémisti ho nemajú, ale tých máme aj v našich krajinách. Nezvaľujme všetko na moslimov, pretože sa dopustíme rovnakej chyby ako so Židmi.

Do nového parku v štvrti známej násilím a kriminalitou ste umiestnili aj boxerský ring.

Položili sme si otázku, ako sa môžeme dotknúť témy konfliktu v lokalite, ktorá je naozaj násilná. Zamýšľal som sa, či navrhnúť klasický park, alebo do parku zakomponovať tento konflikt. Dobré mestá sú vždy miestom civilizovaného konfliktu. Keď vás niekto udrie do tváre na ulici, je to násilie. Ak sa to stane v ringu, je to šport a zábava.

A kam ste mierili osadením neónových reklám? Mestá sa v súčasnosti obvykle snažia bojovať proti reklamnému smogu.

Reklama je súčasťou nášho každodenného života. Mestá sa snažia navzájom inšpirovať, často sa podobajú. Ale všimnite si, že reklama je vždy iná, odráža sa v nej miestna kultúra. Reklamy v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku či Česku sú veľmi rozdielne, hoci sú to susedné krajiny. Takže reklamu chápeme ako znak kultúrnej identity a páči sa nám, že sú tu reklamy, ktoré si ani neviete prečítať, napríklad čínsky slogan. A tiež je tu pocit neistoty a nejednoznačnosti, že je to reklama na niečo, čo si nemôžete kúpiť, nie je tu žiadny obchod. Podľa mňa je dôležité kultivovať túto nejednoznačnosť, pretože príliš veľa presnosti a jednoznačnosti nie je zdravé a ľudia sú z toho otrávení.

Fontána, piknik, šach, hojdacie siete, sound systém, rôzne lavičky a rastliny... Ako reagovalo mesto na komplikovaný nápad vyše stovky rôznych objektov?

Mesto nám dalo prvú cenu, takže to bol podľa nich dobrý nápad. Mali však obavy z údržby. Takýto priestor si vyžaduje väčší rozpočet na prevádzku ako park s trávnikom a stromami. V procese príprav sme museli nájsť riešenie, ako to najlepšie urobiť. Starostlivosť a kultivovanie sú súčasťou kultúry dobrého parku. Na druhej strane sú tieto objekty jedným z dôvodov veľkého úspechu parku, chodia sem ľudia z celého mesta. Samozrejme, veľké využívanie prináša opotrebenie a musíte to neustále opravovať.

Navrhol park pre imigrantov, ktorý sa stal atrakciou Kodane

Park Superkilen v Kodani Zdroj: Iwan Baan

Bola to lokalita, kam sa nikto neodvážil ísť, dnes sem príde každý návštevník Kodane.

Áno, je to dokonca desiata najnavštevovanejšia atrakcia mesta.

Od dokončenia Superkilenu sa situácia zmenila, prišla migračná kríza. Myslíte si, že by bolo možné urobiť takýto park aj teraz?

Pri dráme, ktorú v súčasnosti zažívame, by to bolo ťažšie. Ale v nej ide o utečencov, ktorí sú špecifickou súčasťou migrácie a žiadajú si špecifické riešenia. Migrácia je však rôznorodá, ľudia sa sťahujú z vidieka do miest, menia kultúru, spoločenskú triedu, ľudia z mesta migrujú cez víkend na vidiek... Ľudia a spoločnosti boli vždy v pohybe, mení sa však rýchlosť tohto pohybu. Aj keby sme sa to snažili zastaviť, pohyb je realitou a musíme sa na to pripraviť a reagovať. Ak sa nebudeme snažiť organizovať tento proces, prevalcuje nás. Nemáme na výber.

Ľudia však proti migrácii vo viacerých krajinách Európy protestujú.

Dôvodom je, že sa boja. Zvláštne na tom je, že demonštrujú v krajinách s minimálnou imigráciou, ako u vás. Pritom najlepšie časy pre kultúru ste zažili, keď boli vaše krajiny plné 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa