Dokument Moderné a úspešné Slovensko, ktorý zverejnilo ministerstvo financií, je ťažkou obžalobou troch vlád Smeru. Slovensko už od roku 2015 ako jediná postkomunistická členská krajina EÚ prestalo dobiehať vyspelejšie štáty Európskej únie. Nepribližujeme sa im, ale vzďaľujeme, varuje v rozhovore pre TREND bývalý minister financií Ivan Mikloš. Tento negatívny trend dokážu podľa neho zvrátiť jedine zásadné reformy, ktoré musia byť ambicióznejšie než súčasné návrhy koaličných strán.

V koalícii sa rozhorel nečakane ostrý spor medzi premiérom Igorom Matovičom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Prvý sa obáva kolapsu zdravotníctva, druhý upozorňuje na vážne ekonomické škody po obmedzení fungovania reštaurácií, fitnescentier či divadiel. Kto z nich má pravdu?

V tomto spore je ťažké robiť sudcu a rozhodnúť, kto má pravdu. Sulík má pravdu v tom, že rozhodnutia by sa mali opierať o dáta. Na druhej strane súčasnú situáciu nemôžeme podceniť a v tom má zasa pravdu Matovič. Na celom spore mi najviac prekáža spôsob komunikácie. A za tú môžu obidve strany. Nezhody sa majú vydiskutovať za zatvorenými dverami a nie komunikovať prostredníctvom Facebooku. V tejto vypätej situácii určite nikomu nepomôže zaťažovať verejnosť koaličnými spormi. Samotné rozdielne názory mi neprekážajú. Tie sú vždy, dôležité je nájsť spoločné riešenie a potom ho presadzovať. 

Opozícia navrhuje v súčasnej kríze použiť na záchranu firiem takzvané vrtuľníkové peniaze. Vláda, naopak, presadzuje adresnú pomoc a hovorí o dobrom zvládnutí prvej vlny pandémie. Ako hodnotíte prebiehajúcu štátnu pomoc?

Od začiatku tvrdím, že pomoc nebola dostatočne rýchla ani dostatočne veľká. Ten problém je v tom, že keď raz zaniknú malé prevádzky, bude veľmi ťažké ich znova otvoriť. Preto v situácii, keď je hlavne z európskych zdrojov dosť peňazí, treba zvýšiť štátnu pomoc.

Toto tvrdenie síce nemôžem oprieť o analýzy, ale vzhľadom na to, koľko peňazí sme mali k dispozícii, a pri porovnaní s podobnými krajinami si myslím, že štát mal byť štedrejší.

Samozrejme, pri hodnotení treba zohľadniť aj to, že ide o novú vládu, ktorá nemala skúsenosti a ktorá pre zlé hospodárenie Smeru nemala v úvode recesie ani dosť finančných prostriedkov.

Treba sa zamerať na najpostihnutejšie sektory a v ich prípade môže byť pomoc aj plošnejšia. Všetci vieme, o ktoré sektory ekonomiky ide, a pre ne, ešte raz zopakujem, je mimoriadne dôležitá aj rýchlosť štátnej pomoci.

Nemecká vláda sa rozhodla naštartovať ekonomický rast znížením dane z pridanej hodnoty. Pomohlo by takéto riešenie aj u nás?

Už máme skúsenosti s tým, že zníženie dane z pridanej hodnoty neprinesie zlacňovanie, a preto samotní spotrebitelia nebudú pri nižšej sadzbe motivovaní viac nakupovať. Ešte prvá vláda Roberta Fica znížila DPH na knihy a napriek tomu ich ceny neklesli. V našich podmienkach teda nie je reálne snažiť sa zvyšovať spotrebu prostredníctvom nižšej sadzby DPH.

Nižšia sadzba DPH v postihnutých odvetviach by však s veľkou pravdepodobnosťou zvýšila príjmy firiem v týchto sektoroch (napríklad majiteľov reštaurácií), čiže z tohto pohľadu by mohlo ísť o určitú formu štátnej pomoci.

Napriek tomu nie som prívržencom akejkoľvek selektívnej podpory prostredníctvom deformácie daňového systému. Výber daní má byť čo najjednoduchší a sadzby čo najjednotnejšie. Samotná pomoc sa nemá odohrávať na príjmovej časti rozpočtu, ale na výdavkovej. Podnikateľom zasiahnutým súčasnými obmedzeniami má štát vyplatiť kompenzácie.

Ešte minulý rok bol verejný dlh Slovenska 48 percent HDP, v tomto roku takmer určite prekoná 60 percent. Môžeme si dovoliť štedré kompenzácie?

Je pravda, že nemáme taký priestor ako zodpovedne hospodáriace krajiny, a takisto je pravda, že doplácame na nezodpovednosť vlád pod vedením Smeru. Na rozdiel od ostatných krajín sme mali vysoký nárast príjmov a napriek tomu sme neboli schopní hospodáriť s prebytkom. Pritom už v roku 2018 mala polovica krajín Európskej únie prebytkové rozpočty. Napriek tomu si myslím, že v súčasnej situácii je pre dlhodobú prosperitu krajiny lepšie, ak vláda viac podporí živnostníkov a firmy zasiahnuté obmedzeniami.

Pandémia okrem recesie priniesla aj nečakaný dar v podobe šiestich miliárd eur z Bruselu. Aktuálne sa rozbehla diskusia o zmenách daňovo-odvodového systému. Boli by ste v dnešnej situácii za návrat rovnej dane?

Áno, bol by som za návrat rovnej dane. V minulosti bola akýmsi symbolom reforiem a jej hlavný prínos spočíval v zjednodušení daňovo-odvodového systému. Po jej zavedení boli ľudia motivovaní viac podnikať a pracovať. Samozrejme, v krátkom čase treba prijať ďalšie zásadné zmeny.

Čo hovoríte na reformné menu, ktoré predstavilo ministerstvo financií?

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa