Keď pred dvomi rokmi štvortisícové mestečko Leopoldov vyhlásilo architektonickú súťaž na rekonštrukciu budovy mestského úradu, porotu prekvapilo až 51 doručených návrhov. Z pohľadu záujmu architektov išlo o jednu z najúspešnejších súťaží u nás po druhej svetovej vojne.

Vtedajší primátor chcel prestavbou radnice nadviazať na novovybudované námestie a vytvoriť skutočné mestské centrum. Na názor, ako to urobiť, sa pýtal obyvateľov. Do ankety sa zapojil aj architekt Ondrej Marko z ateliéru 2021. Práve on odporučil vedeniu mesta architektonickú súťaž ako dobrý nástroj na získanie kvalitného návrhu.

Primátorovi sa nápad zapáčil. „Súťaž sme zorganizovali tak, ako keby sme sa jej chceli zúčastniť. Snažili sme sa ju nastaviť čo najkvalitnejšie,“ opisuje O. Marko prvú skúsenosť s organizovaním súťaže. V spolupráci s ateliérom 2021 pokračuje aj nová primátorka, s ktorou rozbehli prípravy ďalšej súťaže na prestavbu kina na kultúrny dom.

Len súťažiť nestačí

Takýto cieľavedomý prístup mesta k tvorbe verejných priestorov je na Slovensku stále výnimočný. O. Markovi a jeho kolegovi Petrovi Lényimu sa podarilo pre súťaženie nadchnúť aj vedenie Žiliny. Pre miestnu organizáciu cestovného ruchu navrhli lávku a prístrešok na vrchu Straník. Po ich dokončení prišla požiadavka na vyhliadkovú vežu na Dubni.

Architekti sa namiesto vypracovania troch návrhov rozhodli pripraviť pre mesto postup na vypísanie súťaže, ktorý môže používať aj pri ďalších projektoch. Súťaž bola úspešná, porota pred mesiacom vybrala najlepší zo 45 doručených návrhov. Bolo to trikrát viac, ako prišlo do nedávnej súťaže na prestavbu ulice Antona Bernoláka v centre mesta na peší mestský bulvár.

Cestu menších krokov na zlepšenie mestského prostredia si zvolila Trnava. V rámci projektu humanizácie postupne revitalizuje zelené plochy. Hoci len formou verejného obstarávania s kritériom najnižšej ceny vzniklo tu viacero zaujímavých parkov a aktuálne štúdio krajinných architektov 2ka pripravuje obnovu športového areálu Slávia.

Opačným prípadom sú Piešťany, kde nový primátor odmietol projekt obnovy mestského parku, pretože neveril odbornému posudku o zlom stave drevín. Návrh pritom vyhral medzinárodnú súťaž a jeho autorky už odovzdali projektovú dokumentáciu.

Mestá sa menia: Od betónu k novým parkom

Prístrešok a lávka na Straníku Zdroj: 2021 Architekti

Oslovení architekti sa zhodujú, že takýchto zlých skúseností, keď sa víťazný návrh nerealizuje alebo skreše, je veľa. „Ešte horší výsledok vznikne, keď sa samospráva rozhodne zlepiť dokopy tri návrhy, lebo sa im z každého niečo páči,“ dodáva Peter Pasečný, partner štúdia 2ka. Na Slovensku je navyše architektonických súťaží veľmi málo, ročne do desať, oproti zhruba päťdesiatke v Česku. Neskúsenosť sa potom prejavuje v zlom nastavení zadania a podmienok, krátkom čase na vypracovanie aj v nízkej odmene.

Pritom navrhnúť nový park alebo námestie je oveľa komplexnejšia práca ako projektovanie budovy. V zahraničí sa do nej púšťajú tímy tvorené popri mestských a krajinných architektoch aj sociológmi, ekonómami, geografmi či ekológmi. Aj preto býva v súťažiach na verejné priestory iba zlomok prihlásených oproti súťažiam na budovy.

Automobilové monštrum

„Za posledných desať rokov prišlo k obrovskej zmene vo vnímaní mesta a v spôsobe, ako mesto plánujeme a tvoríme,“ hovorí Igor Marko, riaditeľ londýnskej konzultačnej firmy Marko & Placemakers. Predchádzajúce polstoročie bol rozvoj miest založený na doprave, najmä na autách. Ak sa niečo tak dlho buduje, je to hladko fungujúce monštrum.

Úradníci sú naučení posudzovať dodržiavanie noriem dopravnej priepustnosti alebo svetelnosti bez akejkoľvek súvislosti s kvalitou prostredia. Chýba celistvý pohľad na rozvoj. Mestá sa pritom ocitli na prahu veľkej otázky, ako zmeniť územné plánovanie tak, aby sa prispôsobovalo novým požiadavkám na ekológiu alebo komunitu.

Ľudia sú zvyknutí, že sa o priestor mimo ich príbytku postará niekto iný a nechcú byť zaň zodpovední

Tunajšie samosprávy podľa I. Marka nemajú nástroje, aby dokázali na radikálnu zmenu reagovať, skôr prežívajú v starom spôsobe fungovania. Aj ľudia sú zvyknutí, že sa o priestor mimo ich príbytku postará niekto iný a nechcú byť zaň zodpovední. Navyše, spoločnosť je veľmi polarizovaná, ľudia nie sú otvorení argumentom druhej strany, čo bráni diskusii.

Ak do tohto skostnateného systému vstúpi starosta s víziou, ktorý chce niečo zmeniť, ostáva osamotený a rýchlo sa vyčerpá. Vzniká tak absurdná situácia, že úlohy, ktoré by malo plniť mesto, nahrádzajú občianske iniciatívy alebo súkromní investori.

Mestá sa menia: Od betónu k novým parkom

Park Beethovenova v Trnave Zdroj: 2ka Landscape Architects

Verejný priestor je miesto, ku ktorému mám vzťah, cítim sa tam dobre a stretávam iných ľudí, ponúka definíciu I. Marko. Aby fungoval, najskôr musíme vyriešiť jeho obsah, a nie dizajn. Na to treba do procesu vtiahnuť 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa