Nová nemecká vládna koalícia si už sa nemôže hovoriť „veľká“, a tak dostala prezývku „lienka“. A to preto, že je to koalícia kresťanských a sociálnych demokratov (CDU/CSU), ktorí majú v logu aj čiernu farbu, so sociálnou demokraciou (SPD), ktorej dominuje červená. Disponujú väčšinou 328 poslancov z celkových 630 hlasov v Bundestagu. Dobrý signál je, že vznikla do Veľkej noci, teda v termíne, ktorý politici sľubovali. Od konca februára, keď sa v Nemecku konali parlamentné voľby, to nie je ďaleko. Symbolicky pomohlo to, že Veľká noc je v tomto roku nezvyčajne neskoro. Koaličnú dohodu ešte musia formálne schváliť všetky strany. Predovšetkým internetové hlasovanie členov nemeckej sociálnej demokracie nebude len úplnou formalitou.
Rozbehnúť ekonomiku
Ale aj tak všetko vyzerá, že 6. mája bude predseda CDU/CSU Friedrich Merz zvolený za nového spolkového kancelára a kabinet sa ujme vlády. V turbulentných časoch, ktorým vládne nevyspytateľný americký prezident Donald Trump, na to čaká celá Európska únia vlastne aj celý svet. „Nemecko dostane silnú a akcieschopnú vládu, ktorá bude reformovať a investovať. Európa sa bude môcť na Nemecko spoľahnúť,“ dodal nový nemecký kancelár, keď 9. apríla ohlasoval dohodu svojej CDU/CSU a sociálnych demokratov. Pripustil, že rýchlosti rokovania „pomohla“ aj zložitá globálna situácia. „Koaličné rokovania sme viedli v situácii rastúceho globálneho politického napätia, keď mnoho síl pôsobí proti nám,“ povedal F. Merz.
F. Merz preberá Nemecko v neľahkom čase. Nemecká ekonomika stagnuje, jej mierne sa obnovujúci rast ohrozujú americké clá na import áut do USA aj rozpútané (a po pár dňoch zmrazené) obchodné clá D. Trumpa takmer proti celému svetu. Nemecký priemysel zaťažujú vysoké ceny energií a ďalšie náklady na úniový Green Deal, nemecká armáda nie je ani tri roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v stave, ktorý by sa dal označiť za bojaschopný. Ani vnútorná bezpečnostná situácia, komplikovaná dôsledkami niekoľkých vĺn imigrácie z uplynulého desaťročia, nie je v stave, s ktorým by boli nemeckí občania spokojní. Po rokoch covidu, energetickej krízy a veľkých výdavkov na pomoc Ukrajine spojených s infláciou nie je väčšina Nemcov spokojná ani so svojimi príjmami, s celkovým stavom ekonomiky a čaká konečne zmenu k lepšiemu.
Na to, aby toto všetko zvládol, si však F. Merz dokázal vytvoriť podmienky ešte pred nástupom do úradu. Vzhľadom na to, že protisystémové strany, teda Alternatíva pre Nemecko (AfD) a postkomunistickí ľavičiari, majú v novom Spolkovom sneme dosť hlasov na blokovanie ústavných zmien, F. Merz dal odhlasovať ešte v starom zložení Bundestagu ústavnú zmenu dlhovej brzdy. Bolo to na hrane ústavy, ale žaloba proti hlasovaniu, ktorú podala na ústavný súd AfD, neprešla. Časť tvrdého krídla CDU/CSU však schválené zadlžovanie šokovalo.
Ústavná zmena dala totiž budúcemu Merzovmu kabinetu možnosť čerpať z balíka nových dlhov na obranu a investície až bilión eur. Na návrat Bundes-wehru medzi najsilnejšie armády sveta má ísť polovica z tejto sumy. To by malo zásadne pomôcť aj nemeckému zbrojnému priemyslu na čele s najväčším európskym výrobcom zbraní Rheinmetallom. Nemecko je jedinou z veľkých krajín Európskej únie, ktorá si v súčasnosti môže takúto investíciu na dlh dovoliť. Jeho zadlženie voči HDP je doteraz len 63 percent HDP, zatiaľ čo vo Francúzsku alebo v Taliansku výrazne presahuje sto percent.
Sociálny štát zostáva
S takýmto finančným vankúšom sa program nového kabinetu písal oveľa ľahšie. Napriek tomu sa o ňom nedá povedať, že by bol rozhadzovačný, hoci predovšetkým SPD sa podarilo v programe novej vlády zachovať mnohé zo sociálnych opatrení prijatých končiacim kabinetom Olafa Scholza. Za dva roky sa majú znížiť dane aj nižšej a strednej triede, vek odchodu do dôchodku sa nemá zvyšovať nad súčasných 65 rokov, zachovaná má byť pomerne veľkorysá sociálna podpora s názvom „občiansky príjem“, ktorá napríklad matke so školákom garantuje príjem vyše tisíc eur mesačne. Minimálna mzda sa má zvýšiť na pätnásť eur za hodinu. CDU/CSU, naopak, presadila podporu priemyslu zrýchlenými odpismi, nižšími cenami energií a znížením zdanenia firiem. Boj o rozpočet bol taký tvrdý, že hrozil krach celých rozhovorov.
Nakoniec pomohlo rokovanie šéfov strán novej vlády. A kúzelná formulka do koaličnej zmluvy, že všetky kroky novej vlády budú odsúhlasené, až keď bude zhoda na spôsobe ich financovania. Peniaze sa majú ušetriť aj škrtmi v štátnej správe, v ktorej by sa mal počet úradníkov postupne znížiť o osem percent oproti súčasnému stavu, teda dvojpercentným tempom za rok. Niektoré veci sa však Merzovým kresťanským demokratom ani sesterským bavorským sociálom jednoducho do programu novej vlády presadiť nepodarilo. Medzi ne patrí napríklad obnovenie prevádzky jadrových elektrární.
Boj proti migrácii
Veľký otáznik visí aj nad Merzovými plánmi radikálne sťažiť a obmedziť migráciu do Nemecka. „Rozhodne chceme z veľkej časti ukončiť nelegálnu migráciu, a to kontrolami na štátnych hraniciach vrátane odmietania žiadateľov o azyl,“ uviedol nastávajúci kancelár. Kabinet podľa neho plánuje spustiť aj takzvanú repatriačnú ofenzívu, pozastaviť zlučovanie rodín a rozšíriť zoznam bezpečných krajín pôvodu, do ktorých budú môcť byť odmietnutí žiadatelia o azyl vrátení. Ďalšou zmenou, ktorá má znížiť tlak na Nemecko, do ktorého sa z iných častí Európskej únie presúva čoraz viac vojnových utečencov z Ukrajiny, je zníženie podpory novoprijímaných Ukrajincov na úroveň iných azylantov. Doteraz totiž Ukrajinci dostávali pomerne veľkorysú podporu v podobe spomínaného „občianskeho príjmu“.
Kľúčovou zmenou oproti predvolebným vyhláseniam F. Merza je však „zatváranie hraníc“ pre žiadateľov o azyl až po dohode so susednými krajinami. To môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na Slovensko. „Ak nám Nemci zavrú hranicu pre žiadateľov o azyl, my jednoducho musíme rovnako zavrieť hranice so Slovenskom,“ uvádza nemenovaný vysoký český štátny úradník. Výrazné pritvrdenie proti migrácii je nutné na odobratie politickej munície protimigračnej AfD, ktorá sa v prieskumoch dotiahla na CDU/CSU a vo východnom Nemecku je dokonca jasne najsilnejšou stranou. Dobrou správou pre Nemecko aj jeho susedov je to, že počet žiadateľov o azyl v Nemecku sa v posledných rokoch výrazne znižuje (bez započítania Ukrajincov). Kedysi najatraktívnejšia krajina pre migrantov je v súčasnosti až na treťom mieste po Francúzsku a Španielsku. Pomáha aj migračný pakt EÚ, ktorý takmer o tretinu znížil počet nelegálnych migrantov, ktorí prišli od Európskej únie za rok. Najviac poklesli počty migrantov prichádzajúcich po takzvanej balkánskej trase.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
