Obmedzené množstvo ropy či železnej rudy malo spôsobiť, že komodity budú čoraz drahšie, pretože budú vzácnejšie a ich ťažba bude komplikovanejšia. To malo postupne znižovať životnú úroveň svetovej populácie. Po viac ako štyridsiatich rokoch je zrejmé, že oveľa väčším problémom ako limitovaný objem fosílnych palív v zemskej kôre je ich neudržateľné spaľovanie s cieľom získavať energiu.

Uhlie, ropa a zemný plyn napriek všetkým doterajším ekologickým iniciatívam tvoria stále 85 – 90 percent celkovej energetickej spotreby ľudstva – napriek tomu, že Medzinárodná energetická agentúra hovorí o potrebe znížiť tento podiel na menej ako dve tretiny. Spaľovaním fosílnych zdrojov sa do atmosféry dostávajú skleníkové plyny spôsobujúce globálne otepľovanie. Už dnes je najspodnejšia časť atmosféry v porovnaní s priemerom pred priemyselnou revolúciou teplejšia o zhruba 0,7 – 0,8 stupňa, čo zapríčiňuje častejšie poveternostné katastrofy a dvíha hladiny morí. Svetové iniciatívy, ktoré tento rok vyvrcholia decembrovou konferenciou 193 krajín Organizácie Spojených národov (OSN) v Paríži, majú za cieľ klimatickú zmenu zastaviť na úrovni +2,0 stupňa.

Štyri prelomené hranice

Švédsky ekonóm Johan Rockström spolu so sedemnástimi kolegami v januári v časopise Science publikoval štúdiu, ktorá tvrdí, že ľudstvo už prekročilo štyri z deviatich pomyselných hraníc udržateľnosti stabilného ekosystému planéty. Ide o spomínanú príliš rýchlu zmenu klímy, o vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov, o znečisťovanie prostredia dusíkom a fosforom, ako aj o odlesňovanie. „Po prvýkrát si z priateľskej planéty vytvárame nepriateľa,“ varoval pre portál TED.

Za bezpečný objem skleníkových plynov v atmosfére sa považuje hodnota 350 častíc na jeden milión. Dnešná úroveň je už 400 častíc a ďalej rastie. To môže spolu so súvisiacim otepľovaním pomerne rýchlo zmeniť celú biosféru. Ak sa napríklad roztopia ľadové pokrývky v Arktíde a Antarktíde, zemský povrch bude odrážať menej slnečného žiarenia a otepľovanie sa môže ešte zrýchliť.

Zaujímavosťou ostatných rokov je, že rast priemernej svetovej teploty sa o niečo spomalil – zrejme preto, že sa viac tepla ukladá do hlbších vrstiev oceánov a nie len do atmosféry. Antarktická morská ľadová pokrývka je zasa rozlohou väčšia, ako bývala v minulosti. To mnohých skeptikov presviedča o tom, že globálne otepľovanie nemusí prebiehať tak, ako to tvrdia odborníci a politici. Vedci sú však v poklese ľadovej hmoty na planéte jednotní: okrem miznutia pevninských ľadovcov je tiež faktom, že práve kilometer hrubý západoantarktický ľadovec vo veľkosti Mexika sa topí a celkový objem ľadu v Antarktíde sa znižuje podobne rýchlo ako v Arktíde.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa