Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru prvý aprílový týždeň oznámil, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v roku 2020 vzrástla. Je to prekvapujúca správa. Očakávalo sa, že s ekonomickým spomalením spôsobeným koronakrízou emisie oxidu uhličitého poklesli. Podľa výpočtov úradu množstvo častíc oxidu uhličitého v atmosfére narástlo piatym najrýchlejším tempom za 63-ročnú históriu meraní. Ešte rýchlejším tempom sa zvýšilo množstvo metánu, ďalšieho skleníkového plynu, ktorý je až 28-násobne potentnejší ako oxid uhličitý. Niektorí vedci považujú tieto čísla za značne prekvapujúce a znepokojujúce.

Prichádzajúce dáta spôsobia ešte rýchlejší príklon k obnoviteľným zdrojom energie. Podporia ich nové investície z Fondu obnovy a odolnosti SR a najbližšieho viacročného finančného rámca Európskej únie, ktoré majú do zelenej energie priniesť takmer 400 miliárd eur. Európskym cieľom je do roku 2030 znížiť v porovnaní s rokom 1990 emisie skleníkových plynov o 55 percent. Ešte agresívnejší je plán nového amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý chce mať z výroby elektriny nulové emisie už do roku 2035. Spojené štáty do čistej energie plánujú investovať takmer 350 miliárd dolárov (294 mld. eur) a ďalších 400 miliárd dolárov (336 mld. eur) do daňových úľav na výrobu a uskladnenie čistej energie.

Precvičenie a preverenie vzájomných väzieb, pripravenosti a reakcie krízových štábov na všetkých stupňoch riadenia je cieľom cvičenia simulovanej havárie jadrového zariadenia v atómovej elektrárni Bohunice V2. Cvičenie na národnej úrovni sa uskutoční 17. a 18. októbra pod gesciou Ministerstva vnútra SR. Jaslovské Bohunice, 15. októbra 2012. FOTO TASR - Henrich Mišovič
Neprehliadnite

Slovensko sa čoskoro stane lídrom v produkcii jadrovej energie

Obmedzenia obnoviteľných zdrojov

Plány sú veľké. Cena výstavby alternatívnych zdrojov klesá, napriek tomu úspech nie je garantovaný. Husto obývaná Európa nemusí mať dostatočne veľa vhodného územia na výstavbu solárnych a veterných fariem. Na zvýšenie výroby veternej elektriny budú musieť byť k dispozícii desaťtisíce štvorcových kilometrov územia, ktoré sa alokuje iba na výrobu elektrickej energie. Navyše aby mali veterné farmy ekonomický zmysel, musia byť umiestnené vo veľmi veterných oblastiach a s prístupom k elektrickej sieti. To nie je jediný problém. Ozývajú sa obyvatelia, ekológovia či vodní prepravcovia a rybári, ktorí s budovaním veterných turbín nesúhlasia.

Najambicióznejšou európskou krajinou v zavedení klimatickej neutrality je Švédsko. Plánuje ju dosiahnuť do roku 2045. Najväčším momentálne naplánovaným projektom v krajine na zvýšenie produkcie čistej energie je Markbygdenský komplex, ktorý má obsahovať 1 100 veterných turbín. Proti sa však stavajú domáci obyvatelia aj podnikatelia z obáv o znehodnotenie krás regiónu. Podobné obavy cítiť v celej krajine. Podpora veterných turbín klesla z 80 percent pred dekádou na súčasných 65 percent. Najviac v oblastiach, kde sú turbíny už postavené.

Podiel elektrickej energie generovaný jadrom
Infogram

Problémom však čelí veterná elektrina aj v podobe ohrozenia vtáctva. Kolónia čajok napríklad pozastavila 10-miliardový projekt veterných turbín v južnom Anglicku. V Nemecku, ktoré má 30-tisíc veterných turbín, čo je najviac na svete, bolo v minulom roku zaznamenaných 325 súdnych sporov najmä z dôvodu ochrany prírody. Výstavba pozemných turbín prakticky zastala, pretože vládna politika narazila na odpor lokálnej politiky. Snahy preto budú viac smerovať k výstavbe veterných fariem na mori, čo však prináša nové riziká. Jedným z nich je výrazne drahšia cena a náklady na obhospodarovanie. Druhým je narušenie morskej fauny v oblasti, proti čomu sa stavia silná rybárska loby. Skúsenosti ukazujú, že aj zelená energia má svoje za aj proti.

Jedným z veľkých dôvodov proti je aj fluktuácia elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov. Na to, aby mohla bezpečne fungovať elektrická sieť, treba udržiavať jej frekvenciu na úrovni 50 hertzov. Ak sa frekvencia výraznejšie zmení, nastáva poškodenie zariadení a výpadky prúdu. Stabilnú frekvenciu dlhodobo zabezpečovali uhoľné, nukleárne či vodné elektrárne. So zvyšovaním podielu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý v Európskej únii v minulom roku dosiahol viac ako polovicu produkcie, sa fluktuácia napätia v elektrickej sieti zvyšuje. Po blackoutoch v Kalifornii a Texase hrozil v januári podobný scenár v Európe. Podľa odborníkov je len otázka času, kedy postihne aj starý kontinent. Jedným z riešení tohto problému je budovanie krátkodobých batérií. Ale aj tá najväčšia na svete, ktorá sa momentálne buduje v Austrálii, dokáže zásobovať iba pol milióna ľudí jednu hodinu. Navyše je tento proces náročný na ťažbu kovov potrebných na výrobu batérií, čo má takisto svoje ekologické riziká. Druhým spôsobom je uloženie energie do vodíka, ktorý vzniká elektrolýzou vody. Tento proces podporuje aj Európska únia a slovenské ministerstvo hospodárstva. Problém sú však veľké straty energie súvisiace s procesom tvorby vodíka a jeho pálenia. Z celého cyklu sa pri súčasných technológiách dokáže získať iba 40 percent pôvodnej energie. Richard Sulík pre TREND povedal, že verí v pokračovanie zvyšovania efektivity vodíkových technológií. Momentálne je strata energie z vodíka veľká, a tak náklady na výrobu takejto formy energie ostávajú niekoľkonásobne vyššie ako v prípade konvenčných palív.

Na snímke Pavol Štuller, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti JAVYS a. s.
Neprehliadnite

Štuller: Vo vyraďovaní atómových elektrární máme jedinečné know-how

Jadro je späť

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa