Najprv k bezpečnosti: doterajšie skúsenosti s jadrovými elektrárňami hovoria o jednej vážnej nehode pripadajúcej na tritisíc rokov fungovania reaktorov. A to vrátane nehody na ostrove Three Mile v USA, kde unikol len zlomok radiácie potrebnej na zvýšenie rizika rakoviny v ľudskom tele.

V pomere k dodanej energii tak jadro spôsobuje menej úmrtí ako fosílne zdroje energie, teda ropa, uhlie a plyn, zistil švajčiarsky inštitút Paula Scherrera. To však stále neznamená, že jadrová energetika je aj ekonomicky výhodná.

Bez skleníkových plynov

Jadrové elektrárne rozdeľujú na dva tábory – okrem bežných ľudí aj environmentalistov. Na jednej strane sú výhodou energie získavanej štiepením atómu takmer nulové emisie skleníkových plynov. A veľa energie získanej z malého množstva paliva. Z dvoch gramov uránu sa získa toľko energie, ako zo šestnástich kíl fosílnych palív, vysvetľuje profesor fyziky na univerzite v Cambridge David MacKay.

Podľa štúdie škótskej poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie však i po započítaní úspory z nevypúšťania emisií ostáva jadrová energetika jednou z drahších. Spolu s investičnými nákladmi je len o niečo lacnejšia ako plynové elektrárne s otvoreným cyklom (bez výroby tepla) a veterné vrtule stavané na mori.

Výroba elektriny z jadra je v rebríčku nákladnosti niekde v strede

Tá istá spoločnosť však niekoľko rokov dozadu odporúčala v rámci európskej stratégie znižovania emisií CO2 stavať práve jadrové elektrárne. Podľa prepočtov amerického úradu pre energetické informácie EIA je výroba elektriny z jadra v rebríčku nákladnoosti niekde v strede.

Aj keby bolo jadro lacné, jeho úloha v celosvetovom znižovaní vypúšťania skleníkových plynov môže byť iba čiastková. Prechod na bezuhlíkovú svetovú produkciu energie by si podľa britského denníka Guardian vyžadoval postaviť veľmi skoro k dnešným 440 reaktorom až niekoľko tisíc ďalších, čo je nerealistické. Stavenie len na štiepenie atómu by si zrejme tiež vyžadovalo aj využívanie iných palív ako len uránu-235, ktorého je obmedzené množstvo.

Náklady na palivo však v ekonomike jadrových elektrární nie sú až také dôležité. Najdrahšie vo výrobe energie z jadra sú totiž prvotné investície do výstavby areálov a neskôr vyraďovanie elektrární z prevádzky.

Atómka v Jaslovských Bohuniciach, ktorá nedávno dostala zelenú od rezortu životného prostredia, by mala stáť 4 až 6 miliárd eur (5,0 - 7,5 percent HDP). Pritom spotreba elektrickej energie na Slovensku dlhodobo nerastie. „Aj percentuálne malé nadsadenie odhadu budúcej spotreby znamená 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa