Interná záležitosť Smeru

Prezident Ivan Gašparovič povedal, že sobotné parlamentné voľby boli naším najdôležitejším hlasovaním od roku 1990. Pri všetkej úcte, voľby 1992, ktoré rozhodli o rozdelení federácie, alebo voľby 1998, ktoré zmenili charakter a smerovanie republiky, boli dôležitejšie ako minulotýždňové. Pravda, ak tie nedávne nebudú mať pre republiku fatálne následky, ktoré so spätnou platnosťou marcové voľby dodatočne zvýznamnia.

Slovensko bude mať vládu, akú už dvadsať rokov nemalo. Jej obsadenie premiér nemusí konzultovať so žiadnym politickým partnerom, lebo pôjde o internú záležitosť strany Smer. Keď predseda Robert Fico pred voľbami vysvetľoval, prečo je koaličná vláda lepšia ako jednofarebná, tvrdil, že sa v nej strany navzájom kontrolujú a strážia. Všetci vieme, že ide len o teóriu, ktorú aj prax jeho prvej vlády nemilosrdne poprela. Hoci si v nej strany robili „krížovú kontrolu“ (štátny tajomník z jednej partaje dohliadal na ministra inej strany), každý člen vlády vyrobil toľko káuz, koľko sa mu žiadalo a jeho krížový kontrolór na to nemal vôbec žiadny vplyv.

Ani otázka, či bude mať jedna strana dosť odborníkov, aby kvalitne obsadila všetky posty, nemusí mať iné „riešenie“, aké mala v čase, keď sa o moc delili tri strany. Na predvolebnú anketu, ako by zvládla konkrétne problémy životného prostredia, jedna bývalá vládna a dnes už mimoparlamentná strana odpísala, že na otázky neodpovie, lebo nemá na túto oblasť odborníkov – pritom tri roky vo vláde R. Fica viedla ministerstvo životného prostredia. Keď odborníkov niet, tak je úplne jedno, či ich nemajú tri, alebo len jedna strana.

Interná záležitosť Smeru

Zdroj: Danglár

Viac článkov z rubriky Res publica Mariána Leška

Faktom je, že v predminulom funkčnom období sa objavilo niekoľko návrhov, ktoré kabinet R. Fica odsúhlasil, ale napokon sa do parlamentu ani nedostali – napríklad návrh zákona o SIS, ktorý predseda HZDS odmietol podporiť, lebo jeho človek sa nestal námestníkom riaditeľa. Vláde jednej strany sa také niečo stať nemôže. Bude môcť zmeniť úplne všetko, čo nie je chránené ústavou či ústavnými zákonmi. V našich pomeroch je toho oveľa viac, ako býva obvyklé v iných štátoch. Navyše sa pod domnienkou ústavnosti dajú – pri blahovôli Ústavného súdu – zmeniť zákonom aj veci, ktoré ústavou chránené sú. Ak nie navždy, tak aspoň dovtedy, kým nenastanú nezvratné následky, o ktoré išlo.

Minulotýždňový výrok šéfa Smeru, že by nebolo zdravé pre štát, keby sa v ňom za každú cenu uplatňovala „iba línia jednej politickej strany“, je potvrdením známeho faktu, že R. Fico všetky dobré zásady pozná. Čo vôbec nezaručuje, že ich bude aj uplatňovať. Sebaobmedzenie víťaza je o to dôležitejšie, o čo väčšie je jeho víťazstvo.

Viac o tom, čo čaká Slovensko s novou vládou, čítajte v novom vydaní TRENDU 10/2012 v článkoch: Realita a pokušenia Roberta Fica a Nová vláda, nová šanca.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.