Belgická sieť fast foodov Delhaize aj holandské Jumbo ponúkajú hmyzie burgery i vyprážané larvy. V oboch týchto krajinách sú aj pekárne na pečivo z hmyzej múky. V Juhoafrickej republike sa zasa vyrába hmyzie mlieko a zmrzlina.

Aj slovenská firma Max Sport, ktorá produkuje proteínové tyčinky, už zaradila do svojho portfólia hmyzie raw tyčinky. K datliam pridáva hmyziu múčku. Predáva ich však zatiaľ iba na zahraničných trhoch. Niekto to označí za nechutné a nikdy by to nedal do úst. Iný by to skúsil len ako raritu, keďže jeho strave bude vždy dominovať poriadny kus mäsa.

Rastúce ľudstvo zje viac

S vysokou pravdepodobnosťou vo vyspelom západnom svete hmyz raritou nezostane. Rastúca ľudská populácia bude potrebovať čoraz viac stravy. Podľa štúdií OSN má počet obyvateľov planéty do roku 2050 vzrásť z terajších sedem a pol na bezmála desať miliárd. Navyše ľudia z dnešných rozvojových krajín budú jesť viac ako v súčasnosti. A tak bude rast potreby potravín ešte dynamickejší. Odhady hovoria, že o tridsať rokov budeme potrebovať až o 70 percent viac potravy ako dnes.

Bežné poľnohospodárstvo s poľami na obilie či ryžu aj maštaľami a pasienkami na dobytok či prasatá a hydinu takýto nárast rozhodne neutiahne. Už dnes je najmä v západnom svete jeho produkttivita na hrane možného. Zintenzívňovať sa dá agrovýroba iba v rozvojovom svete, aj to len do istej miery. Nové obrovské zásoby stravy sa skrývajú práve v rozbehu intenzívnych veľkochovov hmyzu. Zatiaľ je ich po celom svete veľmi málo. Ľudia v rozvojových krajinách dnes do svojej kuchyne, kde je hmyz bežný, zbierajú larvy či chrobáky a koníky iba vo voľnej prírode.

Hmyz na tanieri. Žiadny výstrelok, ale biznisová príležitosť

Zdroj: TREND.sk

Výskum a prvé reálne podnikateľské pokusy však ukazujú, že intenzívny chov hmyzu v umelom prostredí je výrazne efektívnejší a niekoľkonásobne ekologickejší ako chov zvierat na mäso. Rozdiely sú také zásadné, že ani fajnovejšie jazýčky Európanov a Severoameričanov nemôžu konzumáciu hmyzu poslať do zabudnutia. Možno nie o pár rokov, ale o pár desaťročí sa aj v ich kuchyni hmyz stane jednou z dôležitých surovín.

Bez vody a s trochou stravy

V prvom rade platí, že hmyz je oproti dnešným hospodárskym zvieratám menej náročný na príjem jedla a vody. Ten istý objem proteínov vyprodukuje z menšieho objemu stravy. Hlavne preto, že hmyz je chladnokrvný.

Napríklad cvrčky, z ktorých sa melú múčky aj pre Európu, produkujú proteíny dvakrát efektívnejšie ako kurčatá a až štyrikrát efektívnejšie ako dobytok. Hmyz sa pritom kŕmi hlavne ovocím, zeleninou a zemiakmi. Navyše rýchlo rastie. Larvy chrobáka potemníka múčneho, ktoré sa melú tiež na múčky, dorastú z vajíčka už do piatich týždňov. Hmyz môže navyše konzumovať neznečistený organický odpad, ako napríklad suché pečivo alebo zvyšky ovocia a zeleniny.

Aj homáre a krevety západný svet najprv nejedol a dnes sú preň delikatesou

Tradičné zvieratá dnes už niet ako

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa