Hoci druhé funkčné obdobie Donalda Trumpa je ešte len na začiatku, už teraz si treba položiť otázku, čo vlastne znamená heslo „Urobiť Ameriku opäť veľkou“

Napokon Amerika už veľká je, súdiac podľa základných ekonomických ukazovateľov. Na globálnom HDP sa podieľa 15 až 26 percentami (podľa toho, či použijeme nominálne hodnoty alebo hodnoty upravené o kúpnu silu), a jej hospodárstvo je väčšie než ekonomiky všetkých ostatných krajín G7 dohromady. Napriek tomu, že jej populácia je iba štvrtina čínskej alebo indickej, americká ekonomika (v nominálnych hodnotách) obe krajiny jasne prevyšuje. Priemerný príjem americkej domácnosti je taktiež oveľa vyšší než v akejkoľvek inej krajine s viac ako 50 miliónmi obyvateľov.

Na druhej strane majú USA mimoriadne nízku mieru domácich úspor a v porovnaní s inými vyspelými ekonomikami extrémne vysokú nerovnosť príjmov a bohatstva. Napriek obrovským výdavkom na zdravotníctvo dosahuje krajina horšie zdravotné výsledky ako všetky ostatné rozvinuté ekonomiky a očakávaná dĺžka života niektorých skupín obyvateľstva dokonca klesá. Väčšina ekonómov by sa zhodla na tom, že ak má byť Amerika ešte väčšia, mala by zlepšiť svoju fiškálnu situáciu, získať vyššiu spoločenskú výnosnosť zo svojich obrovských výdavkov na zdravotníctvo a dosiahnuť inkluzívnejší rast, ktorý zabezpečí zvyšovanie príjmov najmä pre slabšie sociálne skupiny.

Vzhľadom na svoju veľkosť a systémový význam majú zmeny v americkej ekonomike vplyv aj na zvyšok sveta. Počas uplynulých desaťročí si globálna ekonomika zvykla na tri hlavné charakteristiky amerického systému: obrovské výdavky na obranu (ktoré posilňovali jej aliancie a poskytovali moc nad protivníkmi), centrálne postavenie v povojnovom globálnom systéme správy vecí verejných a, čo sa menej spomína, obrovský spotrebiteľský dopyt. Ku koncu vlaňajška dosiahli výdavky na osobnú spotrebu 68 percent amerického HDP. To je všeobecne extrémne vysoký podiel, ale v USA sa drží na tejto úrovni dlhé roky. Americký podiel na globálnej spotrebe tovarov je dokonca väčší než jej podiel na svetovom HDP. Keďže medzi americkou spotrebou a dovozom do USA existuje silná korelácia, zvyšok sveta – spojenci aj protivníci či dodávatelia nevyhnutných surovín (napríklad energií alebo luxusného tovaru) – si zvykol na tento aspekt americkej ekonomiky.

Neustále hrozby vyššími clami voči hlavným obchodným partnerom USA od prezidenta Donalda Trumpa a jeho poradcov naznačujú, že im neprekáža, že obmedzenie celkového dovozu do USA takmer určite poškodí amerických spotrebiteľov – buď prostredníctvom vyšších cien, alebo tým, že USA budú musieť zvýšiť mieru úspor, keďže zvyšok sveta sa obráti inam. Aj keď na USA pripadá taký vysoký podiel svetového HDP, zvyšok sveta je stále minimálne trikrát väčší. Je teda ľahko predstaviteľné, že sa iné krajiny rozhodnú znižovať svoju závislosť od amerického spotrebiteľa.

Zoberme si BRICS, ktorý sa rozširuje o nových členov a „partnerské krajiny“. Čo ak by sa tieto krajiny rozhodli urobiť viac než len organizovať symbolické samity? Čína by mohla namiesto diktovania podmienok v rámci Iniciatívy Pásma a cesty začať ponúkať bezcolný obchod a investície. Spolu s Indiou, ktorej populácia je štvornásobne väčšia než americká, by mohli vytvoriť podmienky na explóziu globálneho obchodu, z ktorého by USA boli vyradené. Podobne si môžeme predstaviť, že nová nemecká vláda so zameraním na väčšiu otvorenosť si konečne uvedomí, že ju brzdila „dlhová brzda“, ktorú uvalili sami na seba. Podobne by relatívne nová labouristická vláda v Spojenom kráľovstve mohla zaviesť politiku, ktorá nielenže povoľuje, ale dokonca podporuje väčšie pôžičky na domácu infraštruktúru a obranu. A prečo sa znova nevrátiť k francúzskym návrhom na rozvoj európskeho dlhopisového trhu alebo sa konečne seriózne nevenovať rozšíreniu jednotného európskeho trhu na všetky tovary a služby? Ak MAGA napokon pomôže svetu oslobodiť sa od závislosti od amerického spotrebiteľa, Donaldovi Trumpovi by mohli všetci ďakovať. Jedinými porazenými by boli bežní Američania.

Copyright: Project Syndicate, 2025, www.project-syndicate.org