No systém hneď v prvom roku narazil na nezáujem študentov a škôl. Firmám dochádza trpezlivosť – a zdá sa, že riešenie napokon vezmú do vlastných rúk. Od septembra chce prevádzkovať vlastnú školu bratislavský Volkswagen, v Žiari nad Hronom prosperuje odborná škola konzorcia strojárskych a hutníckych firiem Intech, v Podbrezovej súkromná hutnícka škola miestnych železiarní. Nemeckí profesionáli v regiónoch Slovenska ukazujú, že odborné školy vedia byť konkurencieschopné aj v súťaži s gymnáziami a bez eurofondov.

Čaká Slovensko nástup firemných stredných škôl? „Firmy si uvedomujú, že by mali priložiť ruku k dielu, aby školstvo nebolo len na pleciach štátu. A štát by ich mal podporiť a zaviesť model, ktorý by firmy dostatočne podporil, aby zakladali nové školy,“ hovorí šéf Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál.

Pol miliardy

Pár metrov od areálu hlavného ťahúňa slovenskej ekonomiky, automobilového závodu Volkswagen stojí Stredná odborná škola automobilová. Má opadanú omietku, frustrovaný pedagogický zbor v preddôchodkovom veku a v učebniach, telocvični či dielňach investičné dlhy v desaťtisícoch eur. Podobne je na tom ďalších takmer šesťsto odborných škôl Slovensku. Od pádu komunistického režimu prišli o polovicu študentov, ktorí s postupnou premenou ekonomiky dali prednosť gymnáziám a výhľadu na univerzitný titul.

Kľúčovou náplňou mnohých odborných škôl dnes ani nie je vzdelávať budúcich zváračov, klampiarov a kaderníčky, ale najmä prežiť. Sieť stredných odborných škôl na Slovensku je totiž natoľko košatá, že po zápise študentov ostane v triedach ešte dvakrát toľko voľných miest ako obsadených. Keďže počet študentov je kľúčový pre prísun štátnych dotácií, školy sa snažia zobrať každého uchádzača a o žiadneho neprísť – to vedie k nižším nárokom na uchádzačov a učňov a k nižšej kvalite výučby.

Takže hoci dá štát ročne na prevádzku odborných škôl vyše pol miliardy eur, značná časť týchto peňazí slúži prakticky len na to, aby študenti mali kde tráviť dopoludnie. Získané zručnosti a vedomosti sú však nedostatočné a firmy o takúto „produkciu“ nemajú záujem. Absolventi týchto škôl patria v priemere k najhoršie zamestnateľným.

Štát napriek tomu nevie sieť optimalizovať. Školy prešli do pôsobnosti krajov a tie často ustúpia tlaku verejnosti či inej loby namiesto toho, aby sa snažili o politicky ťažšie prezentovateľné úspory. Stačí, aby riaditeľ školy, ktorú školský odbor VÚC-ky navrhne zrušiť, zavolal na dve-tri čísla a zámer padne...

Tento školský rok bolo zo siete vyradených päť odborných škôl – Hotelová akadémia Gasmo v Bratislave, SOŠ obchodu a služieb v Liptovskom Mikuláši, SOŠ drevárska v Liptovskom Hrádku, SOŠ Juraja Ribaya v Bánovciach nad Bebravou a SOŠ J. Zigmundíka vo Vrbovom. Vlani dokonca len dve. Za dva roky je to jedno percento celkového počtu stredných odborných škôl. Pričom navyše je zhruba polovica.

Firmy strácajú trpezlivosť. Zakladajú vlastné školy

Ctibor Košťál Zdroj: Maňo Štrauch

Problém pre firmy

Rozvrat odborného školstva nie je problém len z pohľadu plytvania verejnými zdrojmi. V minuloročnom prieskume spoločnosti PwC medzi dodávateľmi v odvetví automotive až polovica firiem uviedla, že nedostatok a nekvalita kvalifikovanej pracovnej sily môžu spomaliť ich rast na Slovensku. Firmy začali na nedostatok kvalitných uchádzačov o prácu upozorňovať už pred desiatimi rokmi, no tlak na čas utlmila hospodárska kríza v roku 2009.

Dnes mnohí podnikatelia označujú situáciu za kritickú. Podľa septembrového prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory 48 percent jej členských firiem na Slovensku zaraďuje nedostatok odborných pracovných síl na Slovensku medzi najväčšie riziká v ich hospodárskom vývoji. „Motorom slovenskej ekonomiky nemusia byť len automobilky, ale dobre fungujúci systém duálneho vzdelávania a jeho absolventi. Bez nich tento motor dlho fungovať nebude,“ hovorí manažérka vzdelávania a náboru automobilky PSA Peugeot Citroën Slovakia Daniela Schweizer.

„Pokiaľ sa nám na stredné školy s technickým zameraním nepodarí pritiahnuť viac kvalitných žiakov, väčšina významných zamestnávateľov z dôvodu nízkej kvalifikácie pracovnej sily časom opustí našu krajinu,“ dodáva Ján Chlapík z elektrotechnickej firmy Askoll Slovakia z Potvoríc.

Slabý štart

Štát na tlak zamestnávateľov reagoval zavedením duálneho vzdelávania podľa vzoru nemecky hovoriacich krajín a podporou technických smerov a odborného školstva. Exminister Dušan Čaplovič (Smer-SD) dokonca navrhol zaviesť povinnú maturitu z matematiky či kvóty na počty gymnazistov, tie ale napokon odmietli ústavní sudcovia.

Aktuálne štatistiky prihlášok na stredné školy však hovoria, že gymnáziá

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa