Robert Fico aj pred koncom volebnej kampane opakuje to, čo hovoril ešte pred jej oficiálnym začiatkom: aj keby jedna strana získala v parlamente nadpolovičnú väčšinu, tak jej povinnosťou je pokúsiť sa o zostavenie dvojkoalície. Pretože jediný, komu nadpolovičná väčšina hrozí, je len on sám, chce tým verejnosti povedať, že aj keď Smer-SD vyhrá voľby tak, ako ešte nikto doteraz, netreba sa ničoho báť, lebo predseda Fico vie, čo je jeho povinnosť.
Na to, aby mu niekto uveril, sú potrebné dve veci: nesmie si pamätať, čo hovoril šéf Smeru v čase, keď do volieb bolo ešte ďaleko, a ani to, čo robil, keď bol premiérom.
Ako predseda vlády sa R. Fico vyjadroval aj na tému, či by mal záujem o jednofarebnú vládu. V roku 2007 povedal: „Snom každého politika je, aby bol politický systém nastavený tak, že keď vyhrá voľby, má možnosť zostaviť vládu bez obmedzení inými partnermi.“ So svojím snom sa zdôveril aj poslucháčom Detskej univerzity UK, keď sa ho pýtali na ideálnu vládu. Povedal im, že „ideálne je, ak je vo vláde jedna strana“.
Vtedy boli voľby vzdialené, takže si mohol dovoliť chvíľku úprimnosti. Teraz, keď všetko, čo povie, má maximalizovať jeho volebný zisk, vyhlasuje: „Nebolo by zdravé pre štát, keby sa uplatňovala za každú cenu línia iba jednej politickej strany.“
Hovorí to šéf strany, ktorého námestník vo funkcii predsedu parlamentu dohliadal na to, aby sa v národnej rade ani omylom nestal zákonom návrh, s ktorým prišla opozícia. Hovorí to bývalý premiér, ktorý tak nezdravo uplatňoval líniu svojej strany, že jeho koaličný partner musel ponížene priznať: „Koalícia je dôležitejšia priorita ako vlastné presvedče- nie.“
Zdroj: Danglár
Viac článkov z rubriky Res publica Mariána Leška
Líniu svojej strany presadil zákonom, ktorý zdravotným poisťovniam „zakázal“ zisk, a to za takú cenu, že poprel programové vyhlásenie kabinetu, ignoroval výhrady členov vlastnej vlády a odpor koaličného partnera zlomil vyhrážkou, že ak jeho líniu nepodporí, bude to znamenať koniec vládnej koalície. Pritom „línia“, ktorú v tejto veci R. Fico osobne presadil, bola – ako to skonštatoval Ústavný súd – v rozpore so základným zákonom štátu.
Predstava, že šéf strany, ktorý roky sníval, že bude môcť zostaviť vládu bez obmedzení inými partnermi, dúfal, že sa mu splní ideál a vládnuť bude iba jeho strana, ktorý ako premiér presadzoval veci tak nezdravo a bezohľadne, sa náhle zmení len preto, lebo získal nadpolovičnú väčšinu, je tragikomická. Podľahnúť jej môže len ten, kto žije v nádeji, že viac moci a vplyvu môže politika zmeniť k lepšiemu. Keby raz k takému zázraku aj došlo, nebude to R. Fico, na kom sa udeje.
Komentár vyšiel v novom vydaní týždenníka TREND 9/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustrácia - Danglár
