Aplikácie ako Threema či Signal používajú takzvané asymetrické šifrovanie. Treba naň šifrovací aj dešifrovací kľúč. Tie sú vygenerované súčasne, ale jeden z druhého vypočítať nemožno.

Existuje niečo ako absolútne zabezpečená elektronická komunikácia, ku ktorej sa nikdy nikto nedostane?

Nie. Absolútna bezpečnosť neexistuje. Je to len otázka času a výpočtového výkonu, ktorý je človek ochotný investovať do toho, aby prekonal nejakú šifru. Bežne dostupné kryptografické mechanizmy sú dostatočne odolné na používanie v občianskom živote a civilnom prostredí. To však neznamená, že je nemožné ich zlomiť. Ak máte potrebné technické prostriedky, príslušné zručnosti a dostatok času, podarí sa to.

Zrejme je to podobné ako s klasickým trezorom. Ani pri ňom nestojí otázka, či doň niekto prenikne, ale kedy.

Presne tak. Aj bezpečnostné triedy trezorov pri testovaní ich odolnosti proti vlámaniu sa určujú podľa toho, koľko času a aký nástroj potrebujete na otvorenie. V najnižšej kategórii sú tie, kde vám na ich otvorenie stačia komerčne dostupné nástroje a čas v minútach. Na opačnej strane sú trezory, kde sú na vlámanie potrebné špeciálne nástroje ako výbušniny alebo iná výnimočne hrubá sila. Nikto zo špecialistov na fyzickú bezpečnosť vám nikdy nebude tvrdiť, že existuje nepreniknuteľný trezor.

Sú rôzne úrovne bezpečnosti aj v digitálnom prostredí?

Bezpečnosť je vo svete počítačov širší pojem než vo fyzickom svete. Základnými atribútmi bezpečnosti informácií sú dôvernosť, integrita, dostupnosť, prípadne nepopierateľnosť autorstva údajov. Najbežnejšie sa pod pojmom bezpečnosť myslí zabezpečenie dôvernosti údajov šifrovaním, teda kryptografia. Jej podstata spočíva v transformácii pôvodných údajov pomocou šifrovacieho kľúča a šifrovacieho algoritmu do zašifrovanej podoby.

Existujú dva základné typy šifrovania – symetrické a asymetrické. V čom je medzi nimi rozdiel?

Pri symetrickom existuje len jeden kľúč, pomocou ktorého sa správa pozmení tak, aby nebola interpretovateľná. Bez znalosti kľúča, ktorým sa text pozmenil, sa potom nedá text vrátiť naspäť do čitateľnej podoby. Typickým príkladom je Cézarova šifra, s ktorou sa hrávajú aj deti.

Je založená na zámene znakov abecedy. Napríklad si určíte, že každé písmeno sa posunie o tri doprava. Namiesto A bude D a tak ďalej. Rovnakým spôsobom sa správa rozkóduje. Cézar používal túto šifru na posielanie rozkazov armáde.

Používajú sa takéto jednoduché algoritmy pri zabezpečovaní elektronickej komunikácie?

Áno, ale iba sprostredkovane, v takzvaných hybridných schémach. Samy osebe majú totiž nízku odolnosť proti možným útokom.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa