Éra eurofondov na cesty sa kráti. Poskladáme sa na ne sami

Dokončeniu veľkých projektov na Slovensku v úsekoch a oblastiach, v ktorých sú dopravné problémy najviac vypuklé, naďalej bráni zdĺhavé verejné obstarávanie a problematická komunikácia so zhotoviteľmi. Času pritom naozaj nie je nazvyš. Ak sa európske peniaze z predchádzajúceho programového obdobia nepodarí vyčerpať do konca roku 2023, hrozí, že prepadnú a stámiliónové náklady ostanú na pleciach štátu.

Ďalšie financovanie s podporou fondov Európskej komisie bude v súlade so Zelenou dohodou smerovať skôr na podporu alternatívnych či menej špinavých spôsobov dopravy, než je cestná. Prednosť má elektrifikácia železníc pred diaľničným tunelom. Samotný cieľ dostavať v horizonte nasledujúcej dekády základnú cestnú sieť tým neutrpí, avšak spôsob, ako naň nájsť peniaze, budeme musieť hľadať v oveľa väčšej miere sami.

Stavebný sektor okrem chronických ťažkostí tento rok zasiahla koronakríza. Zavreté hranice skomplikovali dovoz materiálov či pohyb pracovnej sily a menšie dodávateľské firmy môže vzniknutá kríza položiť. To všetko sa podpisuje pod rastúcu skepsu v segmente a zahmlieva vyhliadky do budúcna.

Čierna diera pri Žiline

Zrejme najväčšou výzvou na mape diaľničnej výstavby je rozostavaný úsek D1 z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou je tunel Višňové dlhý 13,5 kilometra. Najdlhší diaľničný tunel na Slovensku je vyrazený s čiastočne dokončeným druhým ostením. Kritická stavba však už viac ako rok prakticky stojí po tom, ako sa na jar 2019 bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) rozviazaním zmluvy rozlúčilo s pôvodným zhotoviteľom, konzorciom talianskej firmy Salini Impregilo a so slovenskou firmou Dúha podnikateľa Miroslava Remetu.