Začiatok tohto roka priniesol do slovenskej energetiky prekvapenie. Podľa Eurostatu podiel obnoviteľných zdrojov energie na jej celkovej spotrebe v roku 2019 poskočil z dvanástich na sedemnásť percent. A to napriek tomu, že žiadna masívna výstavba solárnych či veterných elektrární alebo geotermálne vŕtanie nenastalo, ani sa na ulice nevyrojili desaťtisíce nových elektromobilov.

Zmena nastala vďaka presnejším dátam. Dnes vieme, že domácnosti spaľujú viac tuhého paliva, než sa predpokladalo. Kým z pohľadu energetiky to vyzerá tak, že Slovensko je zelenšie, z pohľadu čistoty ovzdušia je to naopak. Situácia je paradoxná, prepísanie štatistík totiž môže spomaliť rozvoj tých zdrojov energie, ktoré emisie, naopak, neprodukujú.

Prudký skok spôsobili nové a presnejšie štatistiky Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Ten v roku 2019 na vzorke viac než päťtisíc domácností zisťoval, ako Slováci kúria. Až 89 percent rodinných domov s vlastným vykurovaním využíva tuhé palivo, teda drevo, brikety či štiepku, ktoré sa do veľkej miery považujú za obnoviteľný zdroj. Meteorológovia tušili nesúlad toho, čo Slovensko o spotrebe energie v domácnostiach nahlasuje Eurostatu, s realitou už dlhšie obdobie. Aj v tomto kontexte preto Slovensko spätne upraví údaje za roky 2010 až 2018. Zo štatistických dát sa tak odstráni dramatický skok vo využívaní obnoviteľných zdrojov.

Zmeny forma podpory

Vo svetle nových dát o spotrebe biomasy v domácnostiach sa Slovensku podarilo to, čo ešte vlani nikto ani len  nepredpokladal. Krajina nielenže splní svoj záväzok voči Európskej únii v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na rok 2020, ale už dnes nechýba veľa do splnenia cieľov, ktoré sme sa zaviazali dosiahnuť v roku 2030. Vtedy by mal byť podiel OZE na celkovej spotrebe energie na úrovni 19,2 percenta, teda zhruba len o dve percentá viac ako podľa aktuálnych štatistík.

Zmenou vykazovania sa tak uvoľnil tlak na vládu, čo jej umožnilo poľaviť v podporovaní výstavby nových zelených elektrární. Ešte vlani v októbri pritom ministerstvo hospodárstva sľubovalo vyhlásenie aukcií na zapájanie nových, väčších obnoviteľných zdrojov, ktoré by dostávali štátny doplatok za vyrobenú elektrinu. Dnes je rétorika rezortu odlišná. Nové aukcie sú nateraz zrušené. Peniaze, ktorými štát chcel podporiť výstavbu nových zelených elektrární, sa použijú na splatenie historického dlhu voči distribučným spoločnostiam vo výške asi štyristo miliónov eur.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa