Cena za slobodu: Koľko stojí nezávislosť Európy od americkej obrany

S príchodom jari sa na slovenské pomery prekvapujúco skoro prebudila snaha konsolidácie verejných financií na rok 2026. Z vyjadrení vládnych predstaviteľov sa zdá, že falošnú konsolidáciu z roku 2025 má vystriedať v ďalšom roku skutočná konsolidácia – štát chce šetriť najmä na vlastných výdavkoch. Hoci tento zámer je chvályhodný, skúsenosti naznačujú nízku šancu na úspech. Vláda, ktorá má problém ušetriť desiatky miliónov eur, má len limitovaný potenciál v priebehu niekoľkých mesiacov konsolidovať výdavky za miliardy. Presnejšie, za 2,4 miliardy, čo zodpovedá takmer dvom percentám HDP. Aj to ide skôr o spodnú hranicu odhadu, keďže je otázne, ako sa naplní príjmová stránka rozpočtu.

Útoky na štátnu kasu sa požiadavkami lekárov neskončili, naopak. Je otázne, ako výrazne Slovensko zasiahne nákaza slintačky a krívačky alebo Trumpova obchodná vojna, ktorá hrozí problémami v celej exportnej vertikále. Kým ich následky sú zatiaľ len teoretické, istota rastie v zvyšovaní výdavkov na zbrojenie. Hoci premiér Robert Fico odmietol prekročiť hranicu dvoch percent HDP, slovenská vláda nemusí ďalšiemu tlaku Washingtonu odolať.

Hoci sú vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa chronicky premenlivé a naznačená potreba navyšovania výdavkov na obranu na úroveň päť percent HDP znie nerealisticky, väčším obranným výdavkom sa Európa nevyhne. Pritom nie je podstatné, či to bude v rámci NATO alebo mimo neho. Tlak na rozpočet mnohých krajín, nielen Slovenska, sa výrazne zvýši. Otázkou je, ako sa budú nové výdavky financovať a ako to ovplyvní ekonomiku a financie krajiny.

Koniec mierovej dividendy

Posledných niekoľko dekád si Európa užívala dividendy mieru. Spojené štáty jej garantovali ochranu, a tak jej výdavky na obranu mohli prudko klesať. Podľa výpočtov Economistu dvanásť krajín, ktoré boli členmi Aliancie v roku 1990, postupne znižovalo výdavky na zbrojenie až do momentu, keď Rusko obsadilo Krym v roku 2014. Následné zvyšovanie výdavkov do roku 2023 však dosiahlo iba reálnu úroveň z roku 1990. Medzitým však HDP v reálnom vyjadrení vzrástol o viac ako polovicu a sociálne výdavky raz toľko. Kým Európa dáva na sociálnu ochranu okolo 20 percent HDP, na zbrojenie 10-násobne menej.

Európske vlády pomocou amerického dáždnika mohli presmerovať stovky miliárd eur ročne na sociálne účely a budovať štáty blahobytu. Táto stratégia sa však napriek starnutiu európskej populácie bude musieť pod vplyvom geopolitickej situácie zmeniť. Hoci aktuálne prebiehajú mierové rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom, je vysoko nepravdepodobné, že by aj dohodnutý mier výraznejšie zmenil potrebu výdavkov na zbrojenie.