V článku sa dočítate:

  • Čo materská skupina očakávala od Zuna pri štarte a prečo to už nie je podstatné
  • Ako je možné, že kanibalizmus od Zuna Tatra banku až tak nebolel
  • Kedy sa začal úpadok nových online hráčov
  • Aký účel mal v 90. rokoch spustený a rýchlo zavretý Eliot

Rakúska matka nakoniec urobila rozhodnutie, ktoré od nej trhy očakávali už prinajmenšom tri roky. A vyvolala škodoradostný úsmev na tvárach skeptikov, ktorí modelu direkt banky na Slovensku nikdy neverili.

Mladá Zuno banka nestihla byť napriek dobrému štartu počas svojho života zisková. Nemala peniaze na ďalší rozvoj a jej matka ju po stroskotanom pokuse o predaj podporiť nevedela. „Less bank, more life“ bol slogan, ktorým sa klientom Zuno banka celý čas prihovárala. Do konca polroka budúceho roka vráti bankovú licenciu. Dovtedy sa bude držať pragmatickejšieho hesla „no profit, no life“.

Dvakrát jednonohí

Aj keď šéf Zuno banky Øyvind Oanes verí, že sa mu podarilo vybudovať jednu z najvyspelejších bánk v Európe, banka predsa len doplatila na svoju malosť. A na to, že od začiatku nebudovala aj úverový biznis, ktorý by sa jej v čase nízkych úrokových sadzieb postaral o úrokové marže. Jednoducho jej chýbala jedna biznisová noha. To bola podľa neho jediná chyba, ktorej sa banka dopustila. Inak rástla tempom, s ktorým bol spokojný dokonca aj v úverovaní.

Nová online značka bola pre Raiffeisen spôsobom, ako stiahnuť tie najstabilnejšie peniaze – vklady obyvateľstva. Navyše z krajín, kde ich je prebytok

Nastaviť novú direkt banku práve ako vehikel na zbieranie vkladov sa rozhodla RBI v roku 2009, keď boli vklady nedostatkový tovar. Aris Bogdaneris zodpovedajúci v RBI za retailové bankovníctvo v roku 2010 v rozhovore s TRENDOM vysvetľoval, ako kríza, ktorú rozpútal pád Lehman Brothers, priniesla skupine ponaučenie. O tom, že „depozity sú oveľa cennejšie, ako si ľudia mysleli“. Pobočky sa podľa neho sústreďovali na úvery a zanedbali staromódny výber vkladov. Sústreďovali sa opäť len na jednu nohu v biznise – vtedy na tú úverovú.

V likviditnej kríze v roku 2008 a 2009 však RBI pocítila, čo je to nedostatok zdrojov. Banky si po dramatických pádoch amerických gigantov navzájom nedôverovali, a preto jedna druhej ani nechceli požičať. Výsledkom bola extrémne drahá likvidita. Nová online značka bola pre RBI spôsobom, ako k sebe stiahnuť tie najstabilnejšie peniaze – vklady obyvateľstva. Navyše z krajín, kde ich je prebytok.

Menší, ako chceli

Od začiatku sa malo Zuno zameriavať na trhy, kde RBI pôsobí s výnimkou domácej rakúskej pôdy. V hre malo byť sedem krajín, i keď nakoniec po slovenskom štarte Zuno zamierilo len do Česka. Viac než 90 percent klientskych zdrojov Zuna podľa výročných správ končilo v termínovaných úložkách v RBI. Len „kvapky“ sa vrátili aj na Slovensko do Tatra banky či do českej Raiffeisen Bank v podobe úložiek na sporožírových účtoch.

Na Slovensku bolo pritom Zuno čiastočne riešením podobného problému, ako mala RBI. Tatra banka mala od zavedenia eura skúsenosť s únikom retailových vkladov, ktoré smerovali aj do online bankového priestoru ponúkajúceho lepšie úročenie. Kanibalizmus, ktorý Zuno Tatra banke priniesol, preto nebol až tak na škodu.

Ako sa menila Zuno banka v Česku a na Slovensku
(mil. €)
201320142015
Strata za rok34,81917,9
Strata minulých období95129,8148,8
Vklady722,3730,7773,2
Úvery28,947,769,5
PRAMEŇ: Zuno banka

Chaotický štart

Keď Zuno na Mikuláša 2010 oznámilo svoj štart, sprevádzal ho menší chaos. Reklamná kampaň, ktorej odstrelenie by sa očakávalo v rovnakom čase totiž začala až po Novom roku. Banka nikdy nepotvrdila, že vstup na trh ešte pred Vianocami bol vynútený povoleniami. No podľa rakúskeho bankového zákona mal tamojší dohľad právo odňať jej licenciu ešte skôr, než vôbec začala, ak by čakala až do januára. Mohol tak urobiť, ak by nezačala činnosť do jedného roka od udelenia licencie.

Predstavitelia Zuna pri štarte tvrdili, že cenou na trhu bojovať nebudú, staviť chceli na transparentnosť, ktorá bola v tom čase najmä v poplatkoch na Slovensku veľkou témou. No boli to aj oni, kto prispel k tomu, že sa banky pod Tatrami v roku 2011 a najmä v roku 2012 pustili do cenovej vojny o klientske depozity. Takej, že si aj vo výsledovkách všimli, že im líniu čistých úrokových výnosov drahšie depozity naštrbili.

Zuno už od začiatku z mesiaca na mesiac zvyšovalo úrokové sadzby na vkladoch, čo následne vyvolalo reakciu ostatných internetových hráčov. A nakoniec aj reakciu veľkých bánk. Vojna, z ktorej sa klienti mohli tešiť, sa skončila 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa