Bod zlomu. K čomu?

Európska únia má za sebou ďalší protikrízový summit. Tento mal už naozaj priniesť definitívne riešenie na zastavenie dlhovej nákazy a ťažkostí, ktoré na úniu pre ňu čoraz intenzívnejšie doliehajú. Žiadny veľký tresk však nenastal. Niektoré významné a nedávno ťažko predstaviteľné rozhodnutia samit priniesol, vytúženú bodku za krízou, vďaka ktorej by sa zlatým písmom zapísal do histórie, však nie. To neznamená, že mu v knihách mapujúcich dejiny európskej integrácie napriek tomu nebude patriť významné miesto. Rokovanie nielen potvrdilo mnohými kritizovanú a nechcenú existenciu viacrýchlostnej Európy, ale možno naštartovalo proces, ktorý môže paradoxne viesť k dezintegrácii EÚ, teda opaku pôvodného zámeru.

Z dlhodobejšieho pohľadu dal samit EÚ nádej, že v budúcnosti, ak sa jej v doterajšej podobe dožije, bude vyzbrojená arzenálom nástrojov a poistiek na zabránenie opakovaniu terajších dlhových ťažkostí. V marci by mali štáty eurozóny a tí z jej nečlenov, ktorí budú chcieť, takýto „pakt striedmosti“ podpísať.