Najviac (takmer stovku) pasívnych domov na Slovensku navrhol Nór Bjørn Kierulf z architektonického štúdia Createrra. Naturalizovaný cudzinec už desaťročie aktívne vysvetľuje Slovákom, prečo sa pri stavaní budov oplatí byť „pasívny“.

V článku sa dočítate:

  • Prečo prichádza trend využívania biomateriálov v stavebníctve
  • Čo vedie staviteľa pasívnych domov k odmeitaniu finančnej podpory ich výstavby štátom
  • Od pádu socializmu žije na Slovensku. Čo mu najviac lezie na nervy?
  • V akom dome býva Bjørn Kierulf a prečo nie je pasívny

Koncom 90. rokov ste získali Národnú cenu za dizajn vykurovacích telies Mora. Nie je paradoxné, že ste sa časom posunuli k pasívnym domom, ktoré nepoužívajú klasické kúrenie?

Som rád, že dnes sa zaoberám skôr šetrením energie ako vykurovacími systémami. Je to oveľa zmysluplnejšie. Priemyselný dizajn skĺzol do toho, že zahraničné firmy skôr chceli, aby sme im zabezpečili výrobu na Slovensku, a nie samotný dizajn.

Čo vás priviedlo k pasívnym domom?

Keď sa manželka vrátila po materskej dovolenke k architektúre, kládla si otázku, či to, čo robí, má zmysel. Nezdalo sa jej to, tak sme začali skúmať, čo sa dá stavať. Natrafili sme na slamené domy a išli sme do Dánska na celosvetové stretnutie slamených stavbárov. Vrátili sme sa nadšení a chceli sme sa tým zaoberať. Povedal som si, že prírodné materiály sa dajú kombinovať s pasívnym štandardom. Podľa toho sme založili firmu Createrra a venujeme sa ekologickej výstavbe.

Čo je hlavnou prednosťou pasívneho domu?

Pasívny dom má bez väčších zmien životnosť minimálne tridsať rokov a potom po malých úpravách fasády raz toľko. To si vyžaduje úplne iné ekonomické myslenie. Napríklad ak dnes som schopný platiť hypotéku a po dvadsiatich rokoch bude dom môj, tak v ňom bývam skoro zadarmo. Mám minimálne náklady na prevádzku a je to také dôchodkové sporenie. Ďalšia výhoda je, že zostatková hodnota domu bude časom výrazne vyššia. Keď vieme, že v roku 2020 bude musieť byť zavedený štandard takmer nulových budov, prečo by som dnes nestaval dom, ktorý ho už spĺňa alebo prekročí? To mi zaručí nejakú predajnú cenu v budúcnosti.

Bjørn Kierulf: Zatepľovanie sú vyhodené peniaze

Zdroj: Maňo Štrauch

Je pasívny dom viac o šetrení energií alebo o vyššom komforte bývania?

Hlavný argument je vyšší komfort a kvalita a výhodná dlhodobá investícia. To, že je pasívny dom energeticky úsporný alebo dokonca ekologický, je pri rozmýšľaní klientov na poslednom mieste. Ľudia sú zameraní na to, aby si zvýšili komfort, nie na to, aby robili niečo pre túto planétu. Pasívny štandard je úžasný v tom, že ním dokážeme zabiť dve muchy jednou ranou.

Aké technológie sú typické pre tento štandard?

Dá sa použiť čokoľvek, čo sa týka materiálov alebo techniky. My sa snažíme kombinovať tepelné čerpadlo a vetraciu jednotku s rekuperáciou tepla. Dá sa však používať aj obyčajný plynový kotol. Úspora je pri ňom stále veľká, len sa ním nedá chladiť. Zákazníkom hovoríme, že technológia v rodinnom dome vychádza okolo šestnásť- až dvadsaťtisíc eur, ale rieši to už všetko – teplú vodu, vykurovanie, chladenie, vetranie. Predstavuje to desať percent z ceny domu a myslím, že je to celkom adekvátne.

Čo vás fascinuje na pasívnom dome?

Asi to, že vychádza z pravidiel fyziky, ktoré sú nemenné. Je to funkčné, jednoduché a pravdivé.

Majú pasívne domy aj slabé miesta?

Pre architekta je to vec, ktorá vyžaduje viac práce. Prvotné náklady sú vyššie a treba ich dlhodobo kompenzovať. To sú negatíva, ktoré brzdia rozvoj pasívnych domov.

Ako sa k nim stavajú developeri?

Majú záujem o krátkodobý zisk. Tým, že stavba stojí viac na začiatku, nemajú veľký záujem do toho investovať, keď vedia predať niečo, čo sa dá stavať lacnejšie. Buď chýba spoločenská objednávka, alebo musí byť prebytok bytov na trhu. Vtedy by sa možno museli developeri niečím pýšiť, prísť na trh s pridanou hodnotou. Dnes ňou už nie je ani luxus, pretože na to má málokto peniaze.

Štátna podpora skresľuje trh. Pasívny štandard má schopnosť presadiť sa aj sám

Po takmer desiatich rokoch od realizácie prvého pasívneho domu v Stupave sa blížite k stovke návrhov. Ako sa za ten čas zmenili postupy a princípy pri ich stavbe?

Na princípe sa nezmenilo skoro nič. Možno sa trošku zmenili komponenty, ktoré sa používajú. Dnes je o niečo jednoduchšie docieliť pasívny štandard. Zdokonalili sa napríklad okná, aj v technike nastal posun. Je väčší výber vetracích jednotiek, sú kompaktnejšie. Ani v roku 2007 nebol problém stavať pasívny štandard s materiálmi, ktoré boli k dispozícii. Stačilo mať vôľu, technológia nebola brzdou. Vtedy sme museli tepelné čerpadlo kúpiť z Rakúska, dnes je slovenský výrobca. Viac vecí sa vyrába na Slovensku.

Bjørn Kierulf: Zatepľovanie sú vyhodené peniaze

Liptovská Kokava Zdroj: Milan Hutera/Createrra

Koľko pasívnych domov je na Slovensku?

Je to troj- až štvornásobok toho, čo robíme my. Ročne sa postaví okolo päťdesiat stavieb. Stúpa počet domov, ktoré riešia iní architekti. Je to ťažko odhadnúť, nerobí sa štatistika. Veľakrát aj to, čo nazývame pasívny dom, ním nemusí byť.

Nestačí pre porovnateľný komfort bývania nízkoenergetický dom?

Je to odfláknutý pasívny dom. Keď viete, že niečo sa dá robiť lepšie, pridať trošku izolácie a menej kúriť, tak by ste to mali urobiť. Nízkoenergetický dom nie je dôsledný, vyžaduje 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa