Aj tieto skutočnosti zistil TREND od vlastníkov, pracovníkov či zo štatistík o hospodárení slovenských pekární. Dosť dôvodov na to, aby z tohto stratového biznisu každý racionálny podnikateľ vystúpil.

Čerstvé pečivo je pritom každodennou stravou väčšiny domácností a pekárne sú najväčším zamestnávateľom celého slovenského potravinárstva. Prácu dávajú každému štvrtému potravinárovi. Vo väčších pekárňach s viac ako dvadsiatkou zamestnancov pracuje dohromady šesť a pol tisíca ľudí. V zhruba štyroch stovkách menších pekární, do ktorých spadá aj zamestnávateľ Miriam, pracujú ďalšie zhruba štyri tisícky.

Zachovať v tejto situácii slovenské pekárstvo pri živote bude mimoriadne náročné. No pre celú krajinu aj potrebné.

Nebezpečne veľa hráčov

Najväčším problémom brandže je, že dodnes v nej neprebehla koncentrácia, ktorá by vyčistila trh a ponechala na ňom len tých najschopnejších. Zánik jednej pekárne strieda vznik inej. Aj preto, že rozbeh menšej pekárne stojí len okolo 50-tisíc eur, čo je menej ako štart výrobne väčšiny iných potravín. Aj preto má Slovensko len dva cukrovary a štyri väčšie pivovary, zato pekární s viac ako dvadsiatkou zamestnancov vyše 80.

Od revolúcie u nás koncentrovala a zefektívňovala pekárne iba česká skupina United Bakeries a pekárska vetva koncernu Agrofert českého politika Andreja Babiša Penam. Len pred pár rokmi – zo silnejších investorov – vstúpil do tunajšieho pekárstva aj humenský biznismen Ján Molnár, ako aj bývalý spolumajiteľ Penty Jozef Špirko v tandeme s jej bývalým manažérom Petrom Ondrom. Zvyšok trhu tvorí množstvo pekární v rukách menších podnikateľov, ktorí ich privatizovali či rozbiehali od piky ešte v 90. rokoch.

Veľká konkurencia viedla k cenovým vojnám. Tie sa medzi pekármi naplno rozbehli po prelome milénia, keď do krajiny prišli obchodné reťazce s veľkou vyjednávacou silou.

Ceny pod nákladmi

Cenové vojny spôsobili, že spomedzi potravín akurát pečivo zdraželo od zmeny režimu v najmenšej miere. A práve pri ňom má Slovensko oproti Západu aj najväčšie disproporcie, keďže ceny iných potravín sú dnes v Európe už vyrovnanejšie. Kým ceny chleba sa v Európskej únii pohybujú od pol eura v Bulharsku cez 90 centov u nás či v Česku až po dva a pol eura v Škandinávii, ceny kila múky sú v celej Únii iba v pásme od 40 do 70 centov. Viac stojí múka iba na Cypre a na Malte.

Najhoršie na nízkych cenách je to, že sú nižšie ako výrobné náklady. Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) pred dvoma rokmi vypočítal, že na to, aby pekár zarobil na najnutnejšie investície do podniku, musí dodávať rožok za 4,2 a kilogramový chlieb aspoň za 80 centov. Podpredseda Únie priemyselných pekárov Slovenska a riaditeľ pekárskej divízie najväčšej domácej pekárskej skupiny Penam Vladislav Baričák však hovorí, že rožky i chlieb sa do reťazcov dodávajú za podstatne nižšie ceny.

Výsledkom nízkých cien sú následne zlé výsledky pekárstva. Slušnejší päťapol miliónový zisk si táto brandža naposledy pripísala pred deviatimi rokmi, v roku 2008. Odvtedy malo odvetvie so stabilnými ročnými tržbami na úrovni 260 miliónov eur zisk len v roku 2014, aj to len symbolických 200-tisíc eur. Celkovo prerobili pekári za roky 2009 až 2015 vyše 32 miliónov eur, čo logicky znamenalo nemožnosť investovať do starnúcich prevádzok, ako ani do miezd.

Biznis na nevydržanie: Ľudia ťahajú aj „šestnástky“, majiteľov je priveľa

Nezamestnaní piecť nechcú

Hrubá mesačná mzda v pekárstve predstavuje v priemere 660 eur. Pekár dostáva o 140 eur menej ako 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa