Je to paradox. Čím viac sa o slovenskom zdravotníctve rozpráva, tým menej funguje. Tento paradox začal vznikať nevinne v polovici minulej dekády, keď Robert Fico spravil zo zdravotníctva politickú tému. Zdravie nie je tovar, hovoril. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí byť preto podľa neho absolútne bezplatné a všeobecne dostupné.

Výsledkom je stav, že za 15 rokov sa nespravila prakticky žiadna významnejšia reforma. Každá by totiž v snahe optimalizovať mohla niekomu niečo zobrať. A to bolo politicky neprijateľné. Keby ľudia o niečo prišli, zničil by sa imperatív, ktorý si Robert Fico budoval celú kariéru. A tak na konci vládnutia strany Smer-SD neprešla ani tá najtriviálnejšia reforma – široko odborne podporovaná stratifikácia nemocničnej siete. Bolo nepredstaviteľné, aby sa pred parlamentnými voľbami rušili niektoré neefektívne nemocničné oddelenia a ľudia museli za zdravotnou starostlivosťou cestovať ďalej. Politika prevalcovala odbornosť.

Na snímke v popredí prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko počas tlačovej konferencie ANS na tému: Spoločná výzva ministrovi zdravotníctva SR Marekovi Krajčímu, vláde SR a poslancom NR SR, 24. novembra 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Neprehliadnite

Marián Petko: Kvôli plánu obnovy zvažujeme aj žaloby na štát

Nehybný moloch

Dedičstvom je polofunkčný moloch, ktorý nereflektuje reálne potreby ani požiadavky. Štátne nemocnice nemajú dostatočnú motiváciu vyhnúť sa stratám. Každý rok totiž príde vláda a zachráni ich. Ani ľudia nemajú dostatočnú motiváciu starať sa o svoje zdravie. Na odvodoch platia stále rovnako, keďže zdravotné poisťovne nemajú možnosť oceniť zdravý životný štýl. A mladí lekári a sestry nemajú dôvod ostávať na Slovensku, keď vidia nízke platy, veľa roboty a ošarpané nemocnice. Kruh sa uzatvára. Zdravotná starostlivosť rok po roku prešľapuje v bahne. Problémy sa kopia, no ich hĺbka ostáva pred zrakom verejnosti skrytá.

A vtom sa ako blesk z jasného neba objaví covid-19. Kým ľudia boli počas prvej covidovej vlny preľaknutí a ostali doma, v druhej vlne reagovali menej obozretne. Kým počas prvej vlny epidémia slovenské zdravotníctvo obišla, počas druhej vlny naň zatlačila podobne ako vo všetkých ostatných európskych krajinách. Na rozdiel od mnohých z nich však slovenský zdravotnícky manažment situáciu nezvládol, čo dokumentujú popredné priečky úmrtí. Na svetlo sveta sa dostali nefunkčnosti systému doteraz skryté pred zrakom bežnej verejnosti. Na jar 2021 zdravotníctvo pri živote udržuje iba vôľa preťaženého a frustrovaného nemocničného personálu.

Na snímke podpredseda vlády SR a minister financií Eduard Heger (OĽANO), ktorý otvoril celodennú verejnú online diskusiu k slovenskému Plánu obnovy a odolnosti v Bratislave v utorok 15. decembra 2020. FOTO TASR – Dano Veselský
Neprehliadnite

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje často vydávajú za ciele

Čierna diera

Práve v čase, keď väčšina občanov vníma obmedzenú funkčnosť slovenských nemocníc, prichádza nová výzva, vo svojej šírke porovnateľná s covidom – preinvestovať prostriedky z plánu obnovy. A nielen tie. Spolu s budúcimi nevyčerpanými eurofondmi ide o desiatky miliárd eur. Veľká časť z nich bude smerovaná do zdravotníctva. Len zo šesťmiliardového plánu obnovy je to takmer jeden a pol miliardy eur. Slovensko by sa mohlo radovať. Konečne dostane podfinancované zdravotníctvo takú potrebnú finančnú injekciu. Radosť je však predčasná.

Rozpočet do zdravotníctva sa totiž každý rok zvyšuje. V roku 2021 dosiahol historický rekord, keď bol o polovicu väčší ako pred desiatimi rokmi. Inými slovami, za dekádu sa zvýšil takmer o dve miliardy eur ročne. No tieto peniaze sa v systéme stratia rovnako rýchlo ako predtým. Bez akejkoľvek pozitívnej zmeny vo fungovaní systému v zmysle zvýšenej efektivity a udržateľnosti. Zdravotníctvo je jednoducho čierna diera – čo sa doň nasype, to sa tam stratí. Jedno je však isté – pri zhoršujúcej sa demografii Slovenska bude skôr či neskôr relatívny objem peňazí smerujúci do zdravotníctva klesať, kým dopyt po zdravotných službách bude ešte dekády rásť. Slovenské zdravotníctvo, ak má mať želanú kvalitu, potrebuje viac reformy ako investície.

Na snímke nápisy v COVID červenej zóne na Klinike pneumológie a ftizeológie I. Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove. Bratislava, 25. februára 2021. FOTO TASR - Michal Svítok
Neprehliadnite

Investícia z plánu obnovy môže priniesť zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti

Absencia vízie

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa