Spojené štáty sú na historickej križovatke. Z dôvodov, ktoré budú historici ešte dlho analyzovať a ktoré mnohí budú len ťažko chápať, si USA podkopávajú vlastné základy úspechu: otvorenosť, silné inštitúcie a aktívne globálne pôsobenie. Kľúčový zlom prišiel s administratívou Donalda Trumpa. Zaviedol clá – chaoticky, nekonzistentne a bez jasne stanovených cieľov. Výsledkom sú vyššie dovozné náklady, narušenie globálneho obchodu a strata dôveryhodnosti Spojených štátov ako spoľahlivého ekonomického partnera. To vyvolalo otázky o dlhodobej pozícii dolára ako svetovej rezervnej meny.
Ďalšou ranou boli útoky na americké univerzity – kľúčové piliere vedeckého a technologického líderstva krajiny. Zníženie financovania výskumu, vyššie dane z nadačných fondov a reštriktívna vízová politika obmedzujú schopnosť univerzít priťahovať a udržať si špičkových výskumníkov z celého sveta. Dôsledky presahujú akademickú obec, pretože oslabujú aj inovačný ekosystém a konkurencieschopnosť americkej ekonomiky. Technologický sektor, doteraz najdynamickejší motor rastu, sa ocitol pod veľkým domácim regulačným tlakom. Firmy ako Apple, Alphabet a Meta čelia vyšetrovaniam a zásahom, zatiaľ čo ich zahraniční konkurenti profitujú z domácej podpornej priemyselnej politiky. USA navyše oživujú zastarané stratégie a zameriavajú sa na obnovu domácej výroby či uvoľňovanie pravidiel týkajúcich sa detskej práce. Za touto politikou je zásadné nepochopenie: pozitívne vedľajšie účinky amerického globálneho líderstva už neberú ako prejav sily, ale ako slabosť a vykorisťovanie. Výsledkom je dobrovoľné stiahnutie sa z pozícií, ktoré USA desaťročia formovali, a to aj za cenu deštrukcie inštitúcií, ktoré im túto pozíciu zabezpečili. Tento obrat otvára priestor konkurentom, najväčšiu šancu dáva Európe. Hoci starý kontinent dlhodobo zápasí s nízkym rastom produktivity, so starnúcou populáciou a s meškaním v digitálnej transformácii, americké uzatváranie sa do seba je príležitosťou na strategický obrat. Túto nádej posilňujú dve nedávne udalosti: Nemecko uvoľnilo ústavnú „dlhovú brzdu“, čím si vytvorilo priestor na nevyhnutné verejné investície, a v prostredí svetovej fragmentácie sa Európe formuje politika nového konsenzu s jednotným vystupovaním a cieľmi.
No optimizmus nestačí. Ak chce Európa naplniť svoj potenciál a využiť americké stiahnutie sa, musí splniť štyri kľúčové podmienky. Prvou je jednota a strategická disciplína. Európska únia musí odolať stratégii „rozdeľuj a panuj“, ktorú uplatňuje D. Trump. Bilaterálne dohody medzi jednotlivými členskými štátmi a USA by postavenie Únie oslabili. Len spoločný prístup umožní naplno využiť jej ekonomickú silu. Druhou je otvorenosť pre talenty, technológie a obchod. Zatiaľ čo USA dvere zahraničným študentom a pracovníkom zatvárajú, Európa má šancu z tohto „odlivu mozgov“ získať. Súčasne si musí zabezpečiť prístup k strategickým surovinám, najmä vzácnym nerastom nevyhnutným pre moderné technológie. Bez stabilných vzťahov s partnermi ako Čína to nepôjde. Dobre riadená otvorenosť je aktívum, nie slabosť. Po tretie, Európa potrebuje reformu regulácií. Európske normy sú síce účinné v oblasti potravín, životného prostredia a práce, no inde prebytok regulácií brzdí inovácie a produktivitu. Pravidlá často ochraňujú existujúce záujmy namiesto toho, aby slúžili verejnému dobru. Zmena bude ťažká. Vysoký životný štandard a silné sociálne istoty robia reformy politicky nákladnými.
Štvrtou podmienkou je funkčná migračná politika. Európa musí čeliť nedostatku pracovnej sily otvorenou, ale riadenou imigračnou stratégiou pre kvalifikovaných aj menej kvalifikovaných pracovníkov. Bez ich prítomnosti zostanú pracovné miesta v kľúčových odvetviach ako starostlivosť, stavebníctvo či služby neobsadené. Bez robustnej pracovnej základne nie je možný rast ani inovácie. Nevyžaduje si to otvorené hranice, ale legálne a kontrolované migračné kanály pre tých, ktorí vedia prispieť. Politicky to bude náročné, pretože tlak krajnej pravice a protiimigračných nálad je silný. No bez riešenia tejto otázky sa hospodársky potenciál Európy neodblokuje. Americký ústup zo svetovej scény dáva Európe jedinečnú príležitosť – prvú po desaťročiach. Kľúčom k jej využitiu bude schopnosť vystupovať jednotne, zachovať si otvorenosť, modernizovať regulácie a postaviť sa pragmaticky k migrácii. Ak to nesplní, priestor vyplní Ázia.
© Project Syndicate, 2025, www.project-syndicate.org
